Tradičná Írska oslava Sv. Patricka v New Yorku 17. marca 2014.

Píše zahraničný korešpondent, môj priateľ Edo, náš muž v New Yorku.

Írčania tvoria značnú a významnú časť amerického 'národa' vďaka niektorým historickým okolnostiam najmä v 19. storočí. Na svojom rodnom 'smaragdovo zelenom' (Emerald) ostrove (odkiaľ pochádza ich národná zelená farba) boli jednak chudobní a ako informačný systém vyvinuli vynikajúce rozprávačské schopnosti, literatúru, básnictvo a dramatické umenia. Povestný írsky predavač by svojou výrečnosťou Eskimákovi predal ľadničku.

V polovici 19. storočia plesne napadli zemiaky a spôsobili viaceré hladomory, čo viedlo k tomu, že množstvo Írov sa vysťahovali do Ameriky a teraz je ich v USA viac než na domácom ostrove. Zatiaľ čo v Írsku boli v neustálom zápolení proti Angličanom, v USA využívali svoje schopnosti vyjednávať, organizovať sa, čim ovládli mnohé americké inštitúcie, politické, administratívne, políciu, požiarnici a iné doležíte odvetvia (dlhy rad amerických prezidentov sú írskeho pôvodu). To vidno aj pri asi najväčších amerických oslavách každého 17.marca na deň Sv. Patricka, kedy v USA – za každého počasia, často, aj mrazivého, snehu a dažďa – sa Írovia zídu vytvárajúc najväčšie parády.

Voľakedy v New Yorku boli oslavy Sv. Patricka značne bujaré po celom meste dlho po paráde, ale časom a zavádzaním prísnejšieho poriadku v meste sú teraz usporiadanejšie. Význam 17. marca si uctil aj internetový GOOGLE napodobnením starobylého písma zo starších írskych spisov a zelenou farbou svojho loga. Sv. Patrick, patrón Írska, mal doma veľké zásluhy a podľa legendy vraj vyhnal aj hadov takže na ostrove neexistujú (čo si osobne vážim, lebo ich nemám rád).

New Yorkská paráda Sv. Patricka na Piatej Avenue, ktorá vraj spája niekedy aj 150.000 ľudí, musí byť dobre zorganizovaná, aby pochodujúci na Avenue, doprava v kolmých uliciach, a chodci sa mohli pohybovať s minimálnym obmedzením. Tomu napomáha systém flexibilných zábradlí.

Staršia pani sa cely rok teší na oslavu Sv. Patricka, čo jej dovolí obliecť si niečo zeleného, aj ma plasticky klobúk, i zelene rukavice s povestným írskym štvorlístkom prinášajúcim šťastie.

Iný hrdý výraz je prísť s vlasmi zafarbenými ako írska zastáva: zelená, biela a oranžová.

Zelená farebnosť prevláda na suveníroch predávaných pouličnými predavačmi každého druhu.

Parádnici, ktorí čakajú vo vedľajších uliciach na zapojenie sa do sprievodu, zatiaľ cvičia. Gajdoši sprevádzaní mohutným rytmickým bubnovaním vytvárajú prenikavú, až omamujúcu, do kosti prenikajúcu hudbu (v čom írska a škótska hudba je podobná, aj v uniformách). Tu sú mnohí dorastenci, dievčatá a chlapci, vedení mohutnými staršími mužmi, a čo nevidno je, že bolo veľmi mrazivé počasie a hrajú bez rukavíc.

Ine národnosti a súbory sa vždy pridávajú ku každej paráde — tu niektorá menšinová škola.

Írsku hudbu priniesla aj táto skupina španielskych nadšencov z Esturie.

Parády sa neoficiálne začínajú (aj končia) v írskych 'krčmách' pozdĺž oslavnej trate – tu vidno slávnostné uniformy požiarnikov.

Týmto požiarnikom je stretnutie v pohode dnu nesporne milšie a príjemnejšie než vyčkávanie vonku.

Hlavným nápojom dna je čierne pivo Guinness z hlavného mesta Írska, Dublinu.

Jedálny lístok pre deň Sv. Particka s írskymi špecialitami. Menu má možno typografickú chybu, lebo podľa Googla by správne malo byt "La Fheille Padraig" namiesto naklepaného, "La Feile Padraigh", ale komu tu s dávkou Guinness piva na tom záleží? Možno ich komputer hovorí nárečím?

Jedným z typických jedál je špeciálne pripravené hovädzie mäso "corned beef'' s kapustou (ktorá je tu iba symbolicky v malej miske) a zemiakmi – nech ho krájate hocako, vlákna zostávajú medzi zubmi.

Paráda začína tu na Piatej Avenue okolo 44tej ulice okolo 11 hodiny predpoludnia a tohto roku pôjde na sever až po 79tu ulicu, čo je takmer 3 km. Uvádzajú ju írski policajti na koňoch.

Za koňmi nasleduje rad "konzultantov" zberačov... a na Sv Patricka majú dokonca zelené plastické vrecia. Statná policajtka v popredí si chráni uši pred zimou nejakou neštandardnou pokrývkou. Pragmatickej vynaliezavosti sa medze nekladú.

Za koňmi nasledujú, podľa príležitosti, staršie auta. Úloha ženy s ruksakom kráčajúcej vedľa auta nie je jasná. Že by zbierala – podobne ako zberači pred ňou – vypadávajúce súčiastky zo starého auta ? Iste nie.

A teraz nastáva časť sprievodu, ktorý ľudia očakávajú: skupiny rôznych inštitúcii vo farebných pseudohistorických krojoch, spôsobujúcich zvuky podobajúce sa niekedy pochodovej hudbe. Bubny majú prvoradú úlohu. Normálne americké davy nemajú zmysel pre pochodovanie, skôr ide o zosúladenú voľnu chôdzu.

Najlepšie organizované skupiny sú gajdoši a bubny. Sú to dobre zohraté policajné orchestre.

Zatiaľ tí v teple krčmy môžu pozorovať na TV orchester požiarnikov (FDNY= Fire Department of New York/ Emerald Society).

Sprievod má od 59-tej ulice na jednej strane Centrálny Park. Piata Avenue totiž rozdeľuje ostrov Manhattan, tvoriaci jednu časť New Yorku, na Zapadnú a Východnú časť. Ostatné mestské časti, jednak na americkej pevnine a jednak na ďalších ostrovoch, sú Bronx, Queens, Brooklyn a Staten Island.

V sprievode nechýbajú aktívni jednotlivci, predstavujúci rôzne možnosti – tu snáď politik, herec, kazateľ, činovník školskej skupiny — podľa pásky s nadpisom patrí niekam.

Nájde sa fanatik, ktorý sprevádza parádou tým, že dobrovoľne sám bude pochodovať do rytmu hudby po prázdnom chodníku.

Dievča so štvorlístkami na tykadlách na hlave nadšene pozdravuje okoloidúcich ako keby ich všetkých osobne poznala, a oni prichádzajú, aby ju pobozkali. Veľmi populárny nápis na tielkach je "Hoci nie som Írčan, môžete ma pobozkať".

Aj keď paráda končí, prizerajúce davy — tohto roku dosť riedke — sa neponáhľajú preč: počas hodín sa tu zoznámili, a môžu zotrvať aj v ďalšom spoločenskom programe. Uprostred Avenue vidno centrálnu zelenú čiaru, po ktorej kráčali vedúci skupín. Slnko zatiaľ vyšlo, je teplejšie než ráno…

Tak dovidenia na budúci rok v deň 17. marca na tomto mieste a nech vás Sv. Patrick ochraňuje.