Nafotil som len pre vás 48 fotiek z Piešťan, aké ste možno ešte nevideli. Prekrásne zábery z centra mesta hovoria o tom, že v Európe nie sme zas až tak úplne omylom. Berte to ako tip kam na výlet niektorý príjemný víkendový deň.

Ale dosť slov, teraz už poďte na prehliadkou Piešťan. V sobotu som sa odhodlal skočiť na výlet. Známy tam má pekáreň a zaprisahával sa, že ak prídem do miestnej svätyne konzumu, prídem si na svoje. No tak sme zostavili revízne komando a šup ho do Piešťan. Vopred sa priznávam, že sme nenafotili lekná, takže ak ste ich chceli vidieť, môžete hneď ísť čítať inde. Alebo - ak neviete kam na výlet, choďte si ich pozrieť.

Prechádzka po Piešťanoch je príjemný zážitok. Mesto je na prvý pohľad udržiavané v európskom štýle.

Fakt, nepreháňam. Domy sú vo výbornom stave.

V meste sú lavičky, aké som doteraz videl len vo Viedni.

Ľudia tam v mene ekológie chodia na ekomobiloch s dvoma kolesami (načo 4 kolesá ak stačí vyrobiť 2). Hovorím, Viedeň. Spomeňte si na reportáž z Viedne, kde som pred pár týždňami ukazoval presne toto isté.

Spomínal som Európu? Nielen že tu nenájdete odpadky na zemi. Môžete si zvoliť, aký odpad prve máte v ruke.

V centre Piešťan rastú nové domy.

No a obchodíky. Tu si prídu mnohí na svoje. Výrobky z Nepálu, Indonézie, Thajska, Filipín - zaujímavé, zbytočné, kúzelné, svojrázne, milé. Môžete si kúpiť dreveného psa v životnej veľkosti, bubienok, slona nie v životnej veľkosti, blúzku, alebo lapačky snov v najrôznejších veľkostiach.

Ak to na vás účinkuje, môžete sa nabiť sa na drevenej soche vpravo, alebo jednoducho si kúpiť nebižutériu ručnej výroby. Piešťany ako raj turistov má rôznych obchodíkov dostatok a ak si chcete odpútať myseľ od starostí, tu nájdete kopu nápadov.

To už sa blížime do centra najcentrovitejšieho.

Všade je upratané, všetko upravené. Je tu príjemne.

Jednoduché, tiché popoludnie. Piešťanmi sa akurát za zvučného trúbenia prehnala jedna svadba. Po chvíli aj niekoľko policajných áut, asi šli dávať fúkať vodičom. Možno niekoho čakala rozlúčka so slobodou - tentoraz bez vodičáku.

Ľudia posedávajú a podchvíľou si usrknú z vody podivuhodnej chuti a zápachu horšieho, ako keď si prdnem. Fakt!

Starý hotelík.

No a park! To je oáza pokoja. Tu sa môžete prechádzať a čakať na chvíľu, kedy dostanete nejaký nový nápad. Alebo si aspoň príjemne odpočiniete. Relaxácia - tak dôležitá vec a tak málo jej užijeme v dnešnom svete.

V tichu tu naozaj všetko hrá v akorde mámivej harmónie. Farby, tvary, zvieratá, kvety, sochy, to všetko lahodí oku...

...no... ...hmm. Možno nie celkom všetko. Dom umenia asi zabudli zbúrať, keď už boli v švungu pri búraní berlínskeho múru. Škoda.

Nájdete tu stromy širšie ako som ja. To človeku vleje toľkú sebadôveru, že neodolá a kúpi si lázeňské oplátky. Balíček oplátok diskrétne skryjeme a zatiahneme s nimi pekne k Váhu, nech nikto nevidí túto diétnu chybu!

Len dnes. Len raz. A celý deň už bude strava tip top. Sľubujem. Možno.

Mňam! Aj o najmenšie omrvinky sa okamžite poruvajú mravce.

Všetko ide het. A skôr, než sa spamätáte, vaša oblátka už putuje smerom od rieky.

Pri nej sa však objaví kačka aj s kačiatkami. Ďalší seriózni záujemci o podiel na kúpeľných keksíkoch. No dobre, tak namiesto piatich plátkov budem mať len tri.

O Kolonáde sa povráva, že ju plánujú uzatvoriť a rekonštruovať. Ak je to pravda, tak to máme akurát fajn pár fotiek pred rekonštrukciou.

Pod Kolonádou sa však odohráva ľúty boj.

Asi stovka labutí tu zápasí o odrobinky z kúpeľných oplátok, chleba, pizze, cukríkov, kexíkov, krekrov, obložených chlebíkov, digitálnych fotoaparátov a mobilov, padajúcich z promenády do rieky ako vhodná potrava.

Labute mi okamžite pripomenuli film Vrchní prchni, ktorý si asi po napísaní tohto článku idem zas po rokoch pustiť.

Dychtivá ruvačka o každú omrvinku sa dobre pozoruje, keď vás labute ofŕkajú, pretože plieskajú pol metra od vás...

Keď chvíľu nik nehádže nič chutné, naťahujú gágory a robia urazené opičky. Niektoré na mňa syčali niečo v zmysle "sssakrrra vysssyp sssem sss toho sssáččku sssmeti, sssme ssstrašššne netrpessslive".

Je to zaujímavý pohľad.

Niektorí ľudia labute kŕmia z bezpečia mosta.

Niektoré ľudky labute takmer štopú.

Nazbierali sme pár pekných bielych pierok.

Ešte kuk na Kolohnátu.

No ako by to vyzeralo, ak by som si aj ja neodstál rad na možnosť odfotiť sa s barloborcom. Toto je povinná fotka z Piešťan.

A to už zase cupkáme po Kolonáde. Je z nej príjemný výhľad.

Na druhej strane mostíka je tiež na čo sa pozerať.

Hotel pre bohatších - aspoň podľa toho, v akom úslužnom predklone ich personál vítal.

Ďalší povinný a klasický pohľad z Piešťan.

A ešte jeden.

Našli sme aj električky, či ako sa tieto chrobáky volajú. Čudné, že okupujú biely strom. Myslel som že budú snoriť, kde sú moje oplátky.

A keď ju majú zrekonštruovať, tak tu je ešte jeden pohľad.

Medzimostíkové prostredie. Príjemný pokoj.

Pekné exteriériky.

Ešte pohľad na Kolonádu, aj keď pripúšťam, že na tejto fotke už vlastne nič nevidieť. Ale páčili sa mi farby. Počasie prialo všetkým, čo v sobotu fotili.

Mostík. Na druhej strane mostíka sme sa rozhodli naobedovať. Stanovil som striktne diétny režim zameraný na racionálnu kychyňu, ktorá sa snúbi so stredomorskou diétou. Zakázal som fotiť a vstúpili sme do reštaurácie.

Nuž, zdá sa, že môj zákaz nebol rešpektovaný. Pripúšťam, toto nie je práve tá diéta, ktorú som plánoval, ale na druhej strane výpočet BMI mi hovorí, že azda aj trocha môžem. A pizzu papajú aj stredomorci.

Najsrdcovitejšie centrum mesta.

Skackajúca fontána.

V parku som pre dámsku časť čitateľstva tohto blogu cvakol aj kvetinky, ako drobnú odmenu za to, že ste mali trpezlivosť prebíť sa polosúkromnými fotkami až sem.

Pekné kvety druhu Fakneviemčojetotus nastromus. V ľavej podnapitá včela, nevládala ani vyliezť.

Pekne upravené záhradky.

Ešte jedna virtuálna kvetina za klopu saka a takto vyzdobení sme sa vrhli do pekárničky.

Cvakol som diskrétne, nech ma nevynesie ochranka. V centríčkach sa fotenie nemá robiť bez povolenia.

Všetky sny sme teda mali splnené, dokonca asi až preplnené. Takže úspech. Zas sme si raz overili, že pravidlá typu ako byť úspešný fungujú aj na takéto drobné radôstky. Akurát sme stáli pred možnosťou ísť pozrieť, či nekvitnú lekná, alebo sa odpoďkať domov. Uznesenie padlo na cestu domov a už teraz začínam byť zvedavý, kam sa dostaneme nabudúce. Nerozumiem, čo to znamená, veď ja som odmalička neznášal cestovanie. Len také pekárske cestovanie, to áno, cesto môžem. Turistika v mojom podají sa tak tentokrát nezmenila na opijáš párty, ale na obžerstvo. Ale vlastne aká že turistika, keď hovoríme o ľahkej vychádzke po Piešťanoch?