Kam sa stratil môj čas?

"Hektická doba", mobily a internet menia správanie človeka. Aj keď pôvodne vznikli nato, aby šetrili čas, v skutočnosti nám ho neraz pohlcujú. V mene zrýchlenie starých totiž vznikajú nové úlohy. Podliehame čoraz väčšiemu tlaku okolia, stávame sa rukojemníkmi cudzích záujmov a na seba nám už niekedy ani nezostáva čas.

  • Jasnačka, že počítač šetrí čas. Úloha, ktorá predtým trvala pár dní sa dá zvládnuť za pár minút. Problémom však je, že počítač umožňuje aj iné veci, aké bez neho možné nie sú. A sú to veci príjemné, atraktívne. A už sedíme pri počítači a robíme nové veci, ktoré by sme bez neho nemohli a neboli robili...
  • Nikto nepochybuje, že mobil šetrí čas. Nemusím sedieť na zadku v kancelárii a čakať, kým zavolá klient. Nemusím cestovať za kolegom, aby som sa s ním dohodol. Zavoláme si. Zavoláme si a - o to viac úloh si môžeme dojednať...
  • Email je úžasná vec. Namiesto niekoľko dní čakania na odpoveď listu doručeného poštou sa môžem spojiť s niekým aj na druhom konci sveta. Všetko sa urýchli. O to viac úloh môžem prijať.
  • On-line komunikácia. Proste senzácia! Nemusím si brnkať ukazovákom o spodnú peru od zúfalej nudy, že v mojej dedine niet ľudí, s ktorými by som si rozumel. Môžem si písať s niekým, s kým si rozumiem dokonale - možno je z inej krajiny, ale vďaka ICQ, či Skype sa teraz môžeme zhovárať. To je radosť. A kto už by sa chcel vzdať radosti? Ja nie.
  • Televízia. Fantastická vymoženosť. Ak budem mať doma televízor, môže mi príjemne spestriť program. Ale televízor dokáže postupne náš program formovať. Aby sme nepremeškali reláciu, nestretneme sa so živým človekom.
  • Koncentrovaná zábava je lepšia, ako život. Koncentrovaná zábava je lepšia, ako život?

Technické vymoženosti menia náš život. Máme možnosti, o akých sa nám pred desiatimi rokmi ani nesnívalo. Je však otázka, či s týmito novými možnosťami vieme narábať. Nakladajú nám do náručia nové a nové fantastické možnosti. Dokážeme však tú kopu noviniek uniesť? Nezraní nás to na duchu?

Moment, zvoní mi mobil

Mobil je pre mnohých kategorický imperatív. Zazvoní a je koniec. Spadla klietka! Čokoľvek robia, prerušia. Niekto volá, všetko musí ísť bokom. Naozaj? Väčšinou nám ľudia volajú vtedy, keď potrebujú niečo oni. Málokedy zvoní mobil preto, že nám niekto chce oznámiť pre nás niečo príjemné a inak by nič nechcel...

E-mail diktátorom

Príde e-mail, treba naň odpovedať. To znamená zmeniť svoju činnosť a začať pracovať "na inú tému". Ak je e-mailov priveľa, môžu zabrať aj niekoľko hodín denne. Často ide o nie práve životne dôležité úlohy...

Teraz nemôžem, pozerám televízor

Televízie roky pracujú na tom, aby dostali diváka pred obrazovky. To potrebujú, aby zarábali. Ako na to? Ukazuje sa, že sú to seriály, ktoré fungujú bezpečne. Niekto "žerie" sitkomy, iný "mydlové opery", iný "reality show". Výsledkom je, že človek sledujúci televízne seriály je v čase vysielania tej svojej relácie celkom nepoužiteľný. Chceli by ste po práci prísť na návštevu k matke a príjemne sa porozprávať? "Super, teším sa. Ale nie v pondelok, utorok, stredu, štvrtok, piatok, sobotu a v nedeľu večer, to mám rozpozerané seriály..."

Elektronika koncentruje

Pomocou rôznych prístrojov môžeme teraz robiť mnoho vecí hustejšie, koncentrovanejšie.
Môžeme častejšie debatovať so vzdialenými. Stihneme pribrať viac úloh, realizovať viac prác. Z možných formátov zábavy zvoliť tú najsilnejšiu.
Otázka znie, kde je hranica. Človek si dokáže zvyknúť na všetko. Po čase aj tá najúžasnejšia vec zovšednie a nastane otupenosť a nuda. Čo potom, keď človeku zovšednejú koncentrované formáty? Nastane nuda?
Ten, kto je zvyknutý na profesionálne filmy, koncerty a humor má problém. Už si veľmi nezaspieva, lebo je amatér. Na návšteve u známych sa bude nudiť, pretože nie sú tak zábavní, ako ten televízny seriál.

Podobný stav je aj v stravovaní - vysoká energetická denzita súčasnej potravy sa podpisuje na obezite. Polovica ľudí má nadváhu. Nech je ako chce, nadváha je nezdravý stav. Koncentrovaná strava je teda potenciálne nebezpečná - vedie k návyku a k obezite.

Je nám lepšie, ale nič sa nezmenilo

Keby ste mi pred 15 rokmi povedali, čo všetko budem dnes robiť, neveril by som. Že vo svojej obývačke vyrobím pesničky a vypálim ich na CD. Že si napíšem, nafotím a kompletne pripravím knihu. Že sa budem baviť s ľuďmi po celom svete. Že to, čo napíšem si denne budú čítať tisícky ľudí. Že na dovolenke počas chôdze po tatranskej magistrále budem telefonovať so zákazníkom z Bratislavy. Že po odfotografovaní obrázka môže byť fotografia za niekoľko sekúnd vytlačená. A mnoho iných vecí.
Keby ste mi toto boli povedali, asi by som si nedokázal predstaviť, ako úžasne sa budem potom musieť cítiť.
Ale dnes hovorím - myslím, že sa necítim nejako lepšie, ako keď som všetky tieto "zázraky" nemal. Viem, sú to fajn vymoženosti, nerád by som bol bez nich, ale to je tak všetko. Veci a zážitky nám zovšednejú. Potom hľadáme nové podnety.

Ak sú zmysly bombardované maximom, otupejú.

  • Hudba sa dá počúvať hlasno, hlasnejšie a "na plné gule". Potom už sa nedá viac. Viac by poškodilo sluch okamžite. Ale dlhodobé počúvanie hudby naplno poškodí sluch tiež. Nie okamžite, zato však bezpečne. Neveríte? Porozprávajte sa s bubeníkmi a ľuďmi od kapiel, ktoré hrajú nahlas. Ale musia to byť skúsení borci, nie mládež (tá má hluchnutie ešte iba rozpracované :-).
  • Vôňa môže byť intenzívna, intenzívnejšia a potom už nič. Viac sa nedá. Vojdite do bytu, kde je zapnutý vytvárač vône. Ohromí vás to, ale za pár minút vôňu prestanete vnímať úplne. Tak načo tam beží naplno niečo, čo prítomní nevnímajú?
  • Jedlo môže byť sladké, alebo príkre. Viac nie. Pravidelným jedením presladených vecí nezvýšite chuťový zážitok. Ale bezpečne priberiete.
  • Život môže byť fádny. Droga môže na chvíľu niečo zvýšiť. Káva čulosť, tvrdé drogy iné pocity. Ale trvalé užívanie týchto látok už znamená návyk. Už to nie je to, čo po prvý raz.

Zdá sa, že človek je večne nespokojný. Chce stále viac, to čo má mu nikdy nestačí. Všetko, čo nám je príjemné a pohodlné, máme tendenciu chcieť. Viac, častejšie. Žiaľ aj priveľa dobrého môže ublížiť.
23.01.2006