Ten, kto žil v sedemdesiatych rokoch asi si pamätá, že v tom čase sa mlieko predávalo tak, že ste prišli do mliekarne s kanvičkou. Viem, je to extrém z opačnej strany. Nezabalenie mlieka znamená, že mlieko rýchlejšie skysne... Ale šlo to. Dnes nie je výnimkou kúpiť ovocie obalené plastom.
V poslednej dobe si však všímam, že obalov začína byť pomaly viac, ako výrobkov. Napríklad kúpite si 2 nabíjateľné AAA mikroceruzkové batérie. Majú 27 gramov. K nim povinne kúpite aj 5 gramov plastu a papiera vo vorme veľkého obalu. (Návod na použitie som do hmotnosti obalu nepočítal.)
Alebo kúpite 100 gramov instantnej kávy. A k nej 280 gramov plastu, papiera a skla...
Prídete domov, tovar vyberiete a obal putuje do koša.
Odpad. Je ho stále viac. Nekonzumujem toho veľa, ale denne je stále čo vyhodiť.
Keby som sa chcel hrať na detektíva, skúmal by som odpad, aby som videl, čo robí sledovaný jedinec. Hrabal by som sa v odpadkoch a narážal by som asi na veľké haldy papierikov, celofánov, vreciek plastových i papierových... Denne, denne nový plast. Šerlokoval by som potom dosť úporne o tom, čo sledovaný jedinec vlastne robí, keď denne vyhadzuje také množstvo plastu a papiera. Analyzoval by som stopy. Sú to len obaly, sledovaný s nimi nič iné nerobí. Kúpi si tovar a časť z neho hneď vyhodí. Buď nejaká mánia, alebo hlúposť. Asi dosť chudobný človek, keď nevie šetriť.
Ekológovia márne varujú, prosia, upozorňujú. Mal by som jedno - možno naivné - riešenie. Myslím, že situácia by sa možno zmenila, keby výrobcovia mali povinnosť uvádzať na výrobkoch reálnu cenu obalov. Napríklad: