V poslednom čase som zistil, že na internete už takmer vôbec nič nečítam. Oplatí sa nečítať.Je to zaujímavý fenomén. Internet umožňuje, aby ktokoľvek napísal čokoľvek. Úplná sloboda. Paráda.
Ak začnem snoriť po nejakom zdroji - či už v blogoch, alebo trebárs videách - nastáva nová situácia. Nájdem jeden materiál, potom iný, potom ešte iný. A povedzme si to na rovinu - mnoho z materiálov publikovaných na webe je často zlej až mizernej kvality. Ak chcem nájsť niečo dobré, musím sa prebiť hlušinou. Množstvom hlušiny.
Možnosť, ako sa dostať len k lepšiemu materiálu je používať na hľadanie rôzne rebríčky. Čítať len najčítanejšie, najlepšie hodnotené materiály. No tu sa väčšinou dostávame k materiálu príliš efektnému, ktorý vyhovuje väčšinovému vkusu. Ak si vypočujem hitparádu, budem síce počuť vydarené tanečné pesničky, ale odrežem sa od mnohžstva inej hudby.
A tak mám pocit, že blog sa oplatí skôr písať, ako čítať. Veď je to vlastne denníček. A nazízať do denníčkov cudzích je predsa indiskrétne.
Ak si chcem prečítať niečo poriadne, po rokoch s hrôzou znovu objavujem staronový formát: knihu. Zvláštna to vec.