Piercing, tetovanie

Často vidím tetovaných ľudí obťažkaných na rozličných miestach šrotom. Tetovaných po rôznych častiach tela. Donedávna sa mi to len hnusilo, ale vlastne som nevedel prečo. Dnes už viem…

Pýtal som sa prečo piercing

A dostal som po nose. Pár ľudí, čo majú piercing som sa už v minulosti opýtal, prečo to majú na sebe. Teda, nie že by som zastavoval v meste ľudí. :-) Boli to známi. Všetky odpovede mali spoločnú črtu – otázka v nich vyvolala často rozpaky. Boli prekvapení, prečo sa na niečo také vôbec pýtam (ako keby som bol prvý, kto sa ich na piercing pýta). A potom začali splietať neurčité odpovede, ako žiačik pri skúške, keď sa neučil.
Po chvíli sa za cinkania želiezok na jazyku ozvala nie celkom zrozumiteľná odpoveď. Niečo ako “E o ai ec ýu”. No nie, trocha preháňam, piercing na jazyku šušlanie nespôsobuje až v takomto rozsahu. “Je to vec štýlu”. “Chcem sa odlíšiť” – znel argument. Neviem. Nerozumiem o aké odlíšenie ide, ak to dnes nosí každý druhý. Asi ide o odlíšenie sa od dospelých – to sme robili aj my, kým sa nám nestalo pár rokov navyše. Človek potom prestane blbnúť. My sme mali výhodu – stačilo ostrihať dlhé vlasy a obliecť si iné handry.
Ale ktovie, možno ide o vec vkusu a to sa potom naozaj nedá racionálne objasniť.

Ozdoba, keď chýba krása?

Jedným z argumentov, prečo piercing a tetovanie bolo aj slovo ozdoba. Železná bodka na pupku je vraj prekrásna. Drak vytetovaný na pleci vraj ozdobí. Na slovo ozdoba som alergický. Nepáčia sa mi šperky, náušnice, ornamenty a čerešne na tortách. Mnoho domácností ozdobuje napríklad vianočný stromček. Ale načo ťahajú domov niečo, čo nie je pekné keď to treba hneď na úvod ozdobiť? Veď aj stromček sám je pekný tvar, ktorý by mal byť schopný ozdobiť izbu. Ale do peknej izby netreba vláčiť strom na ozdobu – stromy majú byť v lese.
Rovnako kus železa na tvári niekoho. Asi je to vec vkusu. Mne piercing ako ozdoba nepripadá. Asi som už príliš zošúverený a zostarnutý.

Sex a piercing

Piercing je vraj fajn pri bozkávaní. Hmm. Keď pôjdem do kuchyne, otvorím šuflík a pooblizujem vidličky. Potom dám vedieť, či ma oblizovanie železa povzbudí.
Dlho sa mi teda piercing a tetováže hnusili. Až nedávno som si uvedomil, že mi to vlastne len pripomína niečo, s čím sa tu “v civilizácii” akosi nestotožňujeme. Tetováž aj piercing sú totiž prejavy typické skôr u primitívnych kmeňov.

Basisti

Donedávna bola tetováž takmer neklamným znakom, že dotyčný bol vo väzení. Iste – jednalo sa často o tetováž mizernej kvality, ale výnimky neboli až tak výnimočné. Občas sa tetováže robievali aj na vojenčine, tu však mohli signalizovať buď znížené IQ, alebo zvýšenú hladinu alkoholu v krvi, oboje za stavu maximálnych hodnôt nudy.
Mnoho tetovaných si neskôr tetováže dalo v tichosti odstrániť – nie vždy práve za lacný peniaz a bez následkov.

Primitívne kmene

Ovešanie lacnými korálkami a prepichovanie rôznych častí tela je zas vec, ktorá mi asociuje divochov, ktorí žijú mimo civilizáciu. Nehodí sa ku mladému človeku, ktorý má vzdelanie a mobil.
Ale posuňme sa ďalej.

Chcenie

Mám pocit, že na vstupe túžby po piercingu a tetováže je asi iracionálne chcenie. Postihnutý jedinec proste chce piercing, či tetováž. Asi je to vec osobného vkusu, nálady. Toto chcenie zrejme nemá podloženie nejakým ďalším dôvodom, či priamo rozumovo. Proste jeho momentálnemu vkusu vyhovuje kus železa prepichnutý cez obočie. To je cool a punktum. Že to môže ohroziť zdravie? No a čo? Kopa vecí môže ohroziť zdravie a žijeme. Tak ich pokojne robme… Potom sa uvidí. V najhoršom neskôr budú jazvy. Keď sa chce, aj jazva sa dá považovať za ozdobu. Hlavne, kým ju človek nemá. Mrzuté je, že práve piercing a tetovanie imponuje mladým ľuďom a deťom, často si ho dajú robiť bez ohľadu na následky a názor rodičov.
Možno je “vlastníctvo” piercingu len demonštratívnou záležitosťou – ukázať rovesníkom, že “ja si to dovolím a fotrovcov bárs aj rozdrapí”. Veď čí rodičia by už boli za piercing, či tetovanie? Takže ten kto má piercing, alebo tetovanie, môže chodiť ako kohút po smetisku, že porazil rodičov. Alebo vlastný strach dať si spôsobiť a vydržať bolesť.

Piercing je ostatne stále celkom malé zlo. Predstavte si, že by do módy prišli prekrásne, lesklé, kovové protézy nôh. Amputácia nohy nad členkom, frajerská verzia pre tvrďákov nad kolenom. “Kto si nedá amputovať, je srab. Ja som si dal minulý rok odseknúť nad stehnom, je to super, už krívam len trocha. Choďte do toho! Titánová protéza je cool a nebolo to ani veľmi drahé.” :-)

Pečiatkujeme?

Tetovanie i piercing – akokoľvek sa zdajú byť nástrojom na odlišnosť – sú si vlastne veľmi podobné. V princípe ide o malý, ale nevratný zásah do integrity organizmu. Z nie veľkého výberu šperkov si môžete zvoliť kúsok železa, ktorý si umiestnite na miesto, na akom ho nosí milión ďalších ľudí, čo túžia “po odlišnosti” a svorne volia piercing. Rovnaké je to pri tetovaní, kedy sa rovnaký štýlový obrázok tetuje na stovky pliec.
Tetovanie aj piercing sú vlastne prostá konfekcia. Aspoň väčšinou.
A tak keď vidím niekoho ovešaného železom, či tetovaného, kladiem si otázku: “To je všetko? Ten piercing som si už všimol. Hovoríš ním celkom jasne, že máš zrejme nevyriešený problém. Možno sa štylizuješ do úlohy tvrďáka, ale v skutočnosti si možno veľmi neveríš. Že by porucha sebahodnotienia? Alebo sociálna maladaptácia? Chĺpok masochizmu? Či exhibicionizmu? Túžba upútať pozornosť? Bez tej kovovej chrasty by si sa cítil nedostatočný?” Viem, tí, čo majú piercing si asi kladú iné otázky (“a kde to máš?” “bolelo to”) ale aj takéto otázky môže vyvoľať pohľad na tetovanie a piercing.
Na nositeľov týchto nemých výkrikov na tele sa pozerám bez štipky uznania. S fyzickým znechutením. Sú tým podľa mňa zohavení.
Ale stále si kladiem tú základnú otázku, prečo to robia? A odpoveďou bude zrejme znova len niečo na spôsob “piercing je môj štýl”. Veď hej, štýl. Stačí si vybrať konkrétne prefabrikované riešenie.

Opičky

No a potom tu je aj moment napodobňovania. Mladí sa chcú líšiť od dospelých za každú cenu. No a tak napodobňujú niektorých dospelých, ktorých im servíruje showbiznis (za peniaze rodičov :-). Celebrity si v zúfalej snahe upútať za každú cenu pozornosť (zarobiť) namontujú do tela rôzne konštrukcie. Mládež to potom húfne napodobňuje v blahoslavenom pocite, ako originálne sa tým odlíši od ostatných. Stačí si však pozrieť niekoľko filmov a hneď uvidíte, kto uznáva ktorého hrdinu, kto sa s kým identifikuje.
Skôr, než ma opiercingovaní v diskusii k článku upozornia, že sa do nich nemám čo starať, že je ich súkromná vec, ak si chcú mrzačiť vlastné telá: chceli ste sa nápadne líšiť. Vystavujete to na obdiv. Nečudujte sa, že reagujeme.

Nepýtali sa ma na názor

Klasický postoj zástancov piercingu a tetovania je ten, že ak sa mi nepáči, mám byť ticho. Nie je to vraj moja vec.
To je tiež pozoruhodné, pretože tetovanie i piercing sú viditeľné, vyzývavé, nápadné. Sú, aby sme si ich ihneď všimli. Sú komunikáciou, identifikáciou. Ak má niekto krúžok v nose, nemôže očakávať, že okolie sa bude tváriť, že tam žiaden krúžok nie je. Skôr sa nájde niekto, kto bude za ten krúžok chcieť zatiahnuť. Alebo naň niečo zavesiť.
Nositelia trtovania a piercingu by mali byť pripravení na rozhovor o svojich telesných doplnkoch. Aj na rozhovor s niekým, komu sa to nepáči. Mňa pohľad na piercing a tetováž u kohokoľvek obťažuje. Viem, je to môj problém. Ale piercing a tetovanie je akcia. Netreba čakať, že ostane bez reakcie. Keď nie inej, myslite aj na:

Opačný pohľad na piercing a tetovanie

Na vec sa dá pozerať aj z pohľadu rodiča, na ktorého jedného dňa jeho *násťročné dieťa vyplazí jazyk. A na jazyku sa zrazu nachádza cvok (Cvok je dosť presné slovo :-) ktorý tam ešte prednedávnom nebol. Možno by ste čakali, že asi nasleduje zlosť. Ale vraj ide skôr o pocit bezmocnosti. Bezmocnosti nad tým, že sa stalo niečo, čomu rodič nerozumie. Nedá sa proti tomu nič robiť, pretože nepozná príčinu, kde sa vzalo také konanie. Akým procesom myslenia sa trvalé porušenie fyzickej integrity tela zmenilo na ozdobu? V mene čoho si dieťa zvolilo (často v opozícii voči všetkým) túto cestu?
Potom príde otázka, aký postoj má vlastne zaujať rodič. Zákaz znie celkom logicky. Ale zákaz znamená riziko, že dieťa si vec zjedná na vlastnú päsť v nehygienických podmienkach. Nástroje na piercing sa dajú kúpiť aj na internete. V pochybných “salónoch”, kde sa nepýtajú na vek ani povolenie tiež nie je najlepšie dať si spraviť výkon vhodný predsa len skôr pre chirurga. A tak jedno z účinných riešení môže paradoxne byť, ak rodičia piercing, alebo tetovanie povolia s podmienkou, že bude vykonaný v primerane profesionálnom zariadení. Až mi je zle z vety, ktorú som práve napísal, ale ak sa nepodarí pozhovárať sa o príčinách túžby a nejakým spôsobom ju odkloniť – možno je lepšie kontrolovane to odpáliť a dúfať že škody budú minimálne.
Minimalizácia škôd teda znamená povolenie vykonať zásah, ale v profesionálnom zariadení. No a piercing sa dá umiestniť na kompromisnom mieste tela. Zdá sa, že takým miestom môže byť napríklad pupok. Ako hovorí kamarátka: Ovca je celá (kov nevidno), vlk sýty (mladá môže ukázať piercing na požiadanie a cíti sa byť in).
Mimochodom, ako vždy, rodičia často netušia, čo ich deti robia a majú. Piercing na jazyku sa dá ľahko utajiť… Znie to neuveriteľne, ale je to tak.

Následky piercingu

To, čo mladí chcú počuť zo všetkého najmenej (aj my sme boli takí) je mudrovanie o nejakých blbých následkoch.
Že po aplikácii piercingu človek môže skončiť v špitále. Že piercing na jazyku môže zhoršiť výslovnosť nikto z “kovových jazykárov” neuzná. A pomalé ničenie zubnej skloviny, krčkov zubov, či ďasien si majitelia tejto jazykovej blbosti draho zaplatia o pár rokov. Zubári nie sú lacní. Neskoro bude ľutovať. Každý sa piercingom chváli – kým ho má. Tí, čo naň doplatili už zvyčajne radšej zostanú ticho. Kto by ostatne rád o sebe hovoril vety typu: “viete, no spravil som chybu, keď som…” alebo “mýlil som sa” alebo “doplatil som na…”.
Väčšinou počuť výroky typu “predvčerom som si to dal nastreliť, ani to veľmi nebolí, dajte si aj vy, je to super”. Stačí omrknúť diskusie a diskusie… Je tam toľko slovného balastu a tak málo argumentov, že ich asi nedočítate.
Ja by som povedal, že netreba veľa slov. Stačí krátko pogoogliť a hneď vidíte, vidíte, vidíte. A ak sa vám piercing páči, ak tak si zrejme spravíte po svojom.

Ale do čerta! Aj ja chcem piercing :-)

Toľko rečí, až človek dostane chuť nastreliť si kus železa do jazyka, cvok na predný lalok na mozgu a krúžok do penisu – aby stačilo pred použitím potiahnuť “a vytáhnout muminku z krypty” – ako hovorí Peggi Bundová (sitkom Ženatý se závazky)”. Na čelo si dať vytetovať reklamu na svoj web a ideme…

Bol by som štýlový fešák. Nie? :-)
Tak. Napísal som čo som chcel a v diskusii ma teraz asi zaživa stiahnete z kože.
21.07.2006