Priebeh reakcie rodiny na alkoholizmus

Pokiaľ rodina má vo svojom kruhu niekoho kto je závislý od alkoholu, reaguje zvyčajne v týchto fázach:

  1. Ospravedlňovanie.
  2. Kompenzácia.
  3. Taktizovanie.
  4. Rezignácia.
  5. Odchod.

Nie vždy rodina alkoholika prejde všetky fázy. Preberme si ich.

Prvá fáza: ospravedlňovanie

V prvej fáze rodina pitie alkoholika ospravedlňuje. Rodina nemá záujem, aby bola stigmatizovaná. Jej členovia sami popierajú, že by (manžel, matka, otec) naozaj mohol mať problém s alkoholizmom. Každé napitie rodinného člena teda považujú skôr za niečo náhodné. Nie je to predsa nič mimoriadne. Oslavovali sme a podobne. Zvlášť typické je, že ak pije v rodine matka ostatní členovia to často bagatelizujú.

Človek, ktorý pije je často obhajovaný rodinou. Prečo by si nevypil? Veď dnes pije každý! Komu by sa ešte nebolo stalo, že si nevypil trochu viac? A podobne.

Rodina však vidí, že pitie rodinného člena sa akosi nekončí a problémy sa len potichu rozrastajú. Rodina preto prechádza do fázy číslo dva a to je fáza kompenzácie.

Druhá fáza: kompenzácia

Vlastnými silami sa jednotliví členovia rodiny snažia problémy riešiť. Ukrývajú problém pred okolím, svojmu pijanovi sa snažia vyhrážať alebo dohovárať, prosia ho, plačú, vydierajú. Avšak je to úplne márne.

Alkoholik sa v tejto fáze väčšinou čuduje, čo komu prekáža na jeho pití. On ešte nie je v najvyššej fáze alkoholizmu. Je niekde na druhej, začiatkom tretej fázy svojho pitia a nevie, že rodina už dávno tuší, že je zle. Alkoholikovi samému vôbec nenapadne myšlienka, že by naozaj mal prestať piť. Jemu predsa chutí a prípadné problémy zas nie sú nijak veľké. Ostatne – veď dnes už hádam pije každý, nie? Poznáte tie výhovorky, ktoré alkoholici často používajú.

V tejto fáze alkoholik ešte nie je asociál ako si ho mnohí predstavujeme. Pije ešte umierneným spôsobom, dokonca chodí do práce a zarába peniaze. Je nespokojný s tým prečo zrazu jeho manželka takto besnie a prečo sú dokonca aj deti na strane manželky proti jemu. (Že by ich tá suka huckala proti mne?)

Jednoducho v rodine zavládne neporozumenie a konflikt. Rodinní členovia už vidia, že alkoholizmus je vo vážnom stave. Alkoholik sám ešte na toto náhľad nemá. Z toho vyplýva nepríjemná situácia. Keby v tomto štádiu bolo možné alkoholika dostať na protialkoholické liečenie bolo by to ideálne. Alkohol ešte nenapáchal veľa škôd. Avšak v tejto fáze na protialkoholické liečenie alkoholika nedostanete. Alkoholik si myslí, že na liečenie patrí len človek, ktorý pravidelne prespáva v priekope, alebo človek, ktorý pozvracia celé okolie.

Alkoholik tento náhľad nemá aj preto, že rodina kompenzuje jeho problémy. Ak sa ožerie a zaspí do práce, manželka ráno volá šéfovi a hlási virózu…

Tretia fáza: taktizovanie

Ďalšou fázou reakcie rodiny na alkoholizmus je taktizovanie. Rodina začína tušiť, že doteraz vlastne vôbec nič nepomohlo. Nepomohli prosby ani vyhrážky, nepomohol plač. Rodina (hlavne teda manželka, či rodičia) sa začínajú uchyľovať k rôznym stratégiám v nádeji, že to zaberie a pijan prestane piť.

Manželka napríklad začne "robiť ťažkosti". Napríklad odmieta variť. Je to celkom logická reakcia. Predstavte si situácia, že manželka čaká manžela z práce domov, má pripravené jedlo. Avšak manžel sa nevracia, pretože pije v krčme a tak manželka prihrieva jedlo, aby mal čo jesť. Keď nakoniec večer príde, tak vôbec nemá chuť na jedenie. Ja viem vyzerá to, ako maličkosť, ale predstavte si aké utrpenie pre všetkých zúčastnených takáto maličkosť má za následok. Po nejakom čase toto manželku prestane baviť. Keď sa manžel vráti z krčmy domov a pýta sa, kde je jedlo, tak ho vyhodí z domu. „Choď sa najesť tam, kde si bol doteraz. Manželka dúfa, že takýmto, nazvime to možno vydieraním, donúti manžela, aby prestal piť. V niektorých prípadoch sa stane, že takéto nátlakové akcie aj na chvíľu zaberú. Manžel niekedy zareaguje a obmedzí na chvíľu svoje pitie. Väčšinou je to však krátkodobé.

Takéto taktizovanie však má aj ten následok, že alkoholik má odrazu výhovorku. Manželka mu môže odmietať sex, môže sa s ním prestať rozprávať, robí mu ťažkosti možno s prístupom do bytu. Manžel – opilec sa bude snažiť hľadať taktiku proti týmto aktom. Vráti sa z krčmy a zistí že nie je navarené? Dozvieme sa, že teda on musí ísť piť, keď už ani len doma nemá žiadnu oporu.

Alkoholik obviní manželku z toho, že on musí piť. Žiaľ manželky nemajú veľa možností ako "potrestať" za to manžela, zakázať do krčmy mu nemôžu, ani zabrániť, aby sa napil.

V niektorých prípadoch ženy kupujú manželovi alkohol domov. Snažia sa udržať ho v domácnosti v nádeji, že tak jeho pitie aspoň obmedzia. To je však len dočasné riešenie, ktoré situácii vôbec nepomôže.

V takomto hašterivom období rodina žije niekedy aj pár rokov, ale situácia sa stále len zhoršuje. Financie sa míňajú a konflikty sú na dennom poriadku.

Štvrtá fáza: rezignácia

Prichádza ďalšia fáza života rodiny alkoholika a to je rezignácia. Manželka začína vzdávať boj a aj ostatní rodinní príslušníci si uvedomia, že pravdepodobne nemajú šancu vec riešiť. Manželka už nečaká od svojho manžela nejakú spoluúčasť na živote. Všetko už robí sama s deťmi. Alkoholik si v tejto fáze už dobre uvedomuje, že jeho manželka ho neopustí a túto situáciu len zneužíva.

Manželia už dávno spolu nespia, každý je v inej izbe, pretože alkoholik smrdí, je zanedbaný a to väčšina žien vôbec nezvládne. Manželstvo už dávno neplní svoju funkciu. Manželka je preťažená všetkými starosťami okolo domácnosti. Deti síce pomáhajú, ale len zo súcitu k matke.

Akonáhle sa deti dostávajú do veku samostatnosti okamžite opúšťajú svoju rodinu. Či už spôsobom, že idú študovať do iného mesta alebo uzatvoria sobáš s niekým a opúšťajú rodinu. Je im síce ľúto, že ich matka trpí, ale chcú slobodu. Alkoholik im znemožní žiť slobodne.

V rodinách, kde pije žena je situácia o niečo iná. Alkohol síce postihuje rodinu podobným spôsobom, ale väčšina mužov nie je ochotná znášať alkoholizmus ženy. Žena alkoholička je preto z rodiny oveľa rýchlejšie vyvrhnutá ako muž alkoholik. Tým žena stráca oporu rodiny a ostáva sama. Často sa takáto žena potom dostane na protialkoholické liečenie. Z rôznych dôvodov, či už pod tlakom verejného morálneho odsúdenia býva nakoniec úspešná a dokáže dlhodobo abstinovať. Dokonca sa ukazuje, že ženy sú v abstinencii o niečo lepšie ako muži.

Vráťme sa však ku rodine alkoholika. Vo fáze rezignácie väčšinou už nastáva úplný rozvrat v priateľských vzťahov, ale aj v príbuzenských väzbách. Rodina alkoholika sa nezúčastňuje spoločenského života a to ani rodinného. Dobre vedia, že by otec alebo matka alkoholička zas vystrájali a preto sa tomu radšej vyhýbajú.

Piata fáza: odchod

Po dlho trvajúcich problémoch s alkoholizmom, rezignácii sa mnoho ľudí rozhodnú zmeniť danú situáciu. Ak pije manžel, tak manželka sa rozhodne ukončiť situáciu ultimátom, odchodom. Nie každá rodina sa do tohto štádia dostane.

Práve preto, že toto je typický koniec alkoholizmu, tak často odporúčam, aby v prípade, že objavíte alkoholizmus u niekoho s kým nemusíte nutne žiť, aby ste ho opustili. Ak niekto začína ísť na cestu, kedy hrozia vážne problémy je jednoduchšie opustiť ho hneď. Načo čakať niekoľko rokov a potom to urobiť aj tak? Akurát omnoho starší, chudobnejší a zranenejší.

Po dlhšom čase alkoholikovho vyčíňania manželky začínajú o niečo odvážnejšie vyžadovať alimenty. Aspoň týmto spôsobom žiadajú o spoluprácu manžela na domácnosti. Časť manželiek ukončí vzťah, rozvedú sa, pretože už nedokážu ďalej ťahať takúto trvalú situáciu, ktorá sa nedá ovplyvňovať.

Väčšina manželiek alkoholikov svojho manžela síce v tejto fáze celkom fyzicky nenávidí, no stále ho má v istom zmysle rada.

Východisko potom tieto rodiny hľadajú v snahe obrátiť sa na známych. Najmä vtedy ak vedia, že už riešili podobnú situáciu vo svojej rodine. Riešenie v tejto fáze je jednoduché ak postihnutý alkoholik je ochotný uvažovať o liečbe. Horšie ak alkoholik v tejto fáze povie dajte mi pokoj.

V prípade, že sa alkoholik liečbe podrobí po niekoľkých rokoch sa situácia môže začať v rodine zase vracať do trošku normálnejších koľají. Normálna situácia to už však nebude nikdy. Aj keď sa liečbou alkoholik môže dostať do stavu, že začne abstinovať.

Aj keď bude abstinovať aj niekoľko rokov, rodina už nikdy nebude taká ako predtým. Stále bude pretrvávať nedôvera, či sa to celé zas nezačne odznova.