Rodina alkoholika môže trpieť psychosomatickými poruchami

Kto poznáte spôsob ako sa začínajú a prejavujú mnohé psychosomatické choroby viete, že trvalý stres má negatívne zdravotné následky. U každého sa to prejavuje inak. Ak niekto, či už dieťa, alebo dospelý, žije v trvalom strese, strachu, v očakávaní, čo zlé sa zase stane, nikdy mu to na zdraví neprospeje. Práve preto sú rodinní príslušníci alkoholika častými návštevníkmi lekárskych zariadení. Nie vždy psychiatrických kam by správne mali prísť pre oporu.

Psychosomatické choroby sa totiž prejavujú nápadnejšie telesnou zložkou. Namiesto toho, aby sa pacient (i lekár) venoval možnej psychickej príčine choroby často vyhľadáva špecialistu, aby liečil telesné prejavy. To je zákerné na alkoholizme v rodine, pretože ľudia nie sú zdraví s alkoholizmom.

Aj tu ako na mnohých iných miestach musím napísať aj to, že ideálna rada je nemať v rodine alkoholika.

Táto rada je však problémová. Pretože ak niekto začína byť alkoholikom to sa väčšinou dá dosť presne odhadnúť. V tej chvíli by bolo vhodné človeku, ktorý začína piť dať prvé ultimátum.

1. Okamžite s tým prestaň alebo bude nasledovať rozvod.

Alkoholik spravidla nie je schopný so svojím pitím prestať sám. Preto ďalšie ultimátum manželky manželovi môže znieť:

2. Ak nepôjdeš na liečenie, alebo neprestaneš piť, požiadam o rozvod.

Ani toto väčšinou na alkoholikov nepôsobí, pretože predpokladajú, že manželka nebude ochotná sa rozvádzať. Tretie ultimátum už manželka dávať nemôže. Akonáhle by zase menila svoju taktiku, tak alkoholik by vedel, že môže piť a aj tak sa mu nič nestane.

Trikrát a dosť. Ak sa tretí raz váž manžel vráti domov, je potrebné úplne vážne naštartovať proces rozvodu. Musí vidieť, že to myslíte celkom vážne, že to nie je hra. Problém je, že manželia často majú spoločný majetok, byt a tu je potom každá rada drahá. A v prípade, že začína piť vaše dieťa, alebo rodič, o to komplikovanejšia.

Pokiaľ začína alkoholizmus v rodine len v prvých fázach je dobré, aby sa rodina dohodla, čo s tým budú robiť. Čím neskôr budú alkoholizmus riešiť tým to bude ťažšie a tým to bude drahšie.

Nie je jednoduché nabádať vás, aby v prípade, že máte alkoholika v rodine, aby ste hneď organizovali rozvod. Žiaľ prax ukazuje, že scenáre alkoholizmu sú si príliš podobné na to, aby ste dúfali, že vo vašom prípade to bude inak.

Priestorové odlúčenie od alkoholika

Pokiaľ alkoholik nie je ochotný prestať piť pravdepodobne najvýhodnejšie riešenie je opustiť ho. Pokiaľ manželka nemá na muža vplyv v úvodných fázach jeho alkoholizmu, tak si viete asi domyslieť, aký vplyv na neho bude mať neskôr. Ak muž pije a nie je ochotný s tým nič robiť do rodiny to neprinesie ani kľud, ani istotu, ani zabezpečenie, ani pomoc, ani lásku. Prinesie rozvrat, prinesie problémy, prinesie zdravotné ohrozenia.

  • Je pekné, ak sa manželka pokúsi alkoholika podporovať a držať ho takpovediac nad vodou.
  • Je ušľachtilé ak sa dieťa pokúša pomôcť pijúcemu rodičovi.
  • Je ľudské ak sa rodič pokúša chrániť svoje pijúce dieťa.

Problém je v tom, že práve tým, že pomáhate alkoholikovi držať sa "nad vodou" ho do tej vody ešte viac ponárate.

Alkoholizmus v rodine je ťažký spoločenský problém. Nie je jednoduché rozísť sa s človekom, ktorý začal piť. Pokiaľ v rodine nie sú deti tak naozaj najjednoduchší spôsob ako sa vyhnúť vyčíňaniu alkoholika je zbaviť sa ho fyzickým odlúčením. Je jednoduchšie zísť z kratšej cesty. Vyhnúť sa človeku, ktorý evidentne má vážne problémy. V nich mu žiadna žena nedokáže sama pomôcť. (Ani muž pijúcej žene.)

Je ušľachtilé ak sa manželka, či manželský partner alkoholika rozhodnú stáť mu po boku a dostáť tak svoj manželský sľub. Potom je výhodné, ak všetku svoju autoritu použijete na to, aby sa váš manželský partner, ktorý pije, čo najskôr dostal na protialkoholické liečenie. Potom sa snažte pomáhať mu v ďalšej abstinencii. To je zmysluplný postoj, ktorý môže fungovať.

Ťažká situácia nastáva v prípade, že pijú priami príbuzní, otec, matky, či deti. Ani v tejto situácii nie je celkom jednoduché povedať "kým budeš piť, nechcem ťa ani vidieť", alebo odobrať takému človeku kľúče od bytu. Bolo by to najjednoduchšie riešenie, ktoré by malo najväčšiu šancu na úspech.

Alkoholik využíva servis rodiny na to, aby mohol piť ďalej

Kým mu rodina jeho vyčíňanie trpí, tak alkoholik nemá dôvod prečo by s tým prestal. Rodina by mala povedať tvrdé „dosť“. Ako?

  • Kým piješ tak nebudeš môcť chodiť domov.
  • Nebudeš opitým príkladom pre deti.
  • Nedostaneš jesť.
  • Nedostaneš peniaze. (Predtým si zjednajte rozdelenie majetku, aby ste neboli spoluzodpovední, ak sa zadĺži!)

V tej chvíli by alkoholik takpovediac mal naraziť na dno. V týchto chvíľach sa môže spamätať. Môže si uvedomiť, že sa dostal do príliš vážnych problémov a možno to ho motivovať ku liečbe.

Takže ak máte pocit, že opúšťanie alkoholikov je necitlivé a ignorantské, ich vyvrhnutie takpovediac zo života rodiny je surové, tak máte pravdu. Je to surové riešenie. Ale je pravdepodobne najväčšou šancou ako môžeme alkoholikovi pomôcť spamätať sa. Kým totiž budeme ako rodina kompenzovať alkoholikovo vyčíňanie tak tento nemusí svoje vyčíňanie nejako podstatne meniť. Povie si: "V rodine mám zázemie. Im sa to síce nepáči, ale srať na nich. Vždy ma nakŕmia, ošetria a mám sa kam vrátiť." Pokiaľ toto zázemie alkoholik stratí má šancu uvedomiť si, že prestrelil.

Neexistuje bod zlomu, kedy alkoholizmus začína

Alkoholizmus v rodine je vážny problém aj svojou zákernosťou. Má totiž plazivý príchod.

Ak sa otec rodiny alebo matka raz za čas opijú, nikomu to asi nebude vadiť. Tu a tam si možno povedia niečo zo žartu, ty si alkoholik a podobne, ale nepripisuje sa tomu vážnosť. Ako sa v priebehu času rozvíja alkoholová závislosť a opitosť sa stáva častejším a častejším hosťom v rodine.

Členovia rodiny začínajú vidieť, že vzniká problém, ale stále nevedia povedať rázne "dosť". Je to podobné ako to príslovie zo žabou, ktorú varili vo vode. V istej chvíli už rodina cíti, že pravdepodobne dochádza k problémovej situácii, ale každému je nepríjemné povedať a dosť. To vari máme otca alkoholika? To snáď nie. Mal ťažký pracovný týždeň. Potreboval si trocha vypiť.

Kedy má rodina zasiahnuť? Keď si dá manžel už tri pivá denne? Alebo až šesť?

Rozvoj závislosti je pomalý a na pomalé procesy človek nevie dosť korektne reagovať. Práve v tom je to celé zákerné. Po roku, dvoch, či niekoľkých rokoch postupného, stále o trocha častejšieho pitia, zrazu má manželka povedať manželovi a teraz už dosť? Čo sa asi dozvie? „A doteraz ti to nevadilo, ty stará …?“

Je to nepríjemné pre obidvoch a práve preto je alkoholizmus v rodine tak zákerný. Nevieme povedať, kedy začal a tým, že ho tak dlho rodina toleruje ho vlastne spoluvytvára. Je to len výhovorka alkoholika, ale väčšinou to ľudia práve takto cítia. Vzťahy v rodine sú často pevné a kritika je všetkým nepríjemná. Vyhýbame sa jej. Nemáme radi rázne riešenia. Ale potom sú z toho dlhodobé chronické problémy.