Mobilný telefón je zdrojom informácií, zábavy aj kontaktov s blízkymi. Nečudo, že takú užitočnú vecičku používa čoraz viac z nás. Stále častejšie vidíte ľudí pohrúžených do svojej malej vreckovej placky.
Váš mobil vás však riadi. Najmä, ak nevypnete všetky upozornenia. Trvale vám bude diktovať, čo teraz máte robiť. Núti vás reagovať. Cvičí vás, že sami nemusíte nič nové začínať, veď stačí reagovať. To však znižuje vašu proaktivitu a produktivitu.
Váš život sa zmení na prúd reagovania na správy, emaily, nové články, nové videá. Nič poriadne nevytvoríte. Navyše sa ešte aj stanete od takého života závislí.
Ako sa mobil môže stať niečím, od čoho sa staneme závislí? Udalosti a zážitky, ktoré prežívame sa spájajú s emóciami.
Čím silnejšie emócie pri niečom prežijeme, tým lepšie si danú udalosť zapamätáme.
Na bežné udalosti, kde sa emócie veľmi neobjavili rýchlo zabúdame.
Udalosti, ktoré sú mimoriadne emocionálne „silné“ sú pre nás dôležitejšie – spomíname na ne dlhšie. Ak sú nepríjemné, budeme sa im vyhýbať. Ak príjemné, tak sa pokúsime ich opakovať.
Ak idete do reštaurácie, kde je príjemné prostredie a mimoriadne dobré jedlo, zapamätáte si ju a asi sa tam budete radi vracať. Také udalosti zostanú v pamäti niekedy na celý život.
Nato slúži v mozgu takzvané centrum odmeny.
Posudzuje čo je dobré a aby sme si to dobré pamätali a vracali sa k tomu. Sme nastavení tak, že dobré jedlo, sex, pochvala, či krásny výhľad stimulujú toto centrum. U niekoho to môže byť pohárik alkoholu. Chemicky psychoaktívne látky vedia centrum odmeny aktivovať umelo.
Ľudia, ktorí majú sklon k závislosti zvyčajne chcú častejšie opakovať to, čo im bolo príjemné.
Pri jedle, ako potešení si častým opakovaním vypestujeme obezitu.
Pochvaly v podobe srdiečok či páčikov na sociálnej sieti sa môžu stať hybnou silou túžby opakovať to. Ľudia potom publikujú na sociálnych sieťach prakticky čokoľvek ak za to môžu dostať pochvalu.
Možnosť rozprávať o sebe je tiež výrazne príjemným zážitkom. Preto ľudia tak často a radi „zdieľajú“ svoje zážitky.
Žiaľ, je tu problém. Účinnosť odmeny časom klesá
Ak sa centrum odmeny aktivuje často, „odmena“ stráca svoju účinnosť. To platí pre alkohol, drogy, ale aj pre pochvalu, jedlo či sex. Síce spravíte činnosť, ktorá vás predtým tešila, ale už to slabne. Už to nie je „to“, čo predtým.
Aby ste dosiahli rovnakú radosť, musíte zvýšiť dávku, alebo čas trvania, alebo inak zosilniť podnet. Tak vzniká povestný bludný kruh závislosti.
Postupným zvyšovaním dávky sa totiž nezvyšuje aj miera radosti, či odmeny. Vzniká tak životná prehra. Veľmi túžite znova zažiť tú radosť, ale nedá sa. Už ani pri vysokej dávke podnetu. Zároveň s tým však neviete ani prestať.
Presným indikátorom závislosti je to, keď ignorujete strach.
Závislý človek sa nedokáže vzdať toho, po čom túži. Dá si dávku aj keď vie, že tým riskuje. Túžba po dávke je silnejšia ako strach.
Z tejto mozaiky informácií o závislosti už môžeme začať variť. Spojíme si ich na príklade sociálnej siete. Tá, samozrejme, potrebuje aby jej používatelia trávili čo najviac času prihlásení a pripravení zhliadnuť reklamy. Teda Inými slovami – ideálny je závislý používateľ. Pretože neodíde.
Čo teda potrebuje spraviť sociálna sieť, aby bol používateľovi namiešaný ten správny informačný kokteil, ktorý sa mu stane drogou?
Občas sa to musí oplatiť. Ak sledujete sociálnu sieť, niektoré statusy vás musia zaujať tak, že vás to „odmení“. Musia niečo spraviť s vašimi emóciami. Teda s vašim centrom odmeny. Je jedno čo – zasmejete sa, naštvete sa, možno vás niečo dojme, alebo prekvapí. Také chvíle sú to, na čo celý čas čakáte.
To emocionálne silné „ono“ však musí byť často nedostupné. Musíte túžiť a chcieť. Musíte čakať na odmenu. Keby všetky statusy boli zábavné, nefungovalo by to. Preto vám sociálna sieť bude primiešavať aj správy, ktoré vás frustrujú a zúfalo nebavia. Zvyšuje to túžbu kedy už príde ďalšia odmena. Hovorí sa že sme zaslepení túžbou. Idealizujeme si to čo je momentálne nedostupné. Nedostupnosť preto zvyšuje túžbu.
Musíte si to vybojovať. Sociálna sieť nie náhodou často skrýva práve to, čo by ste chceli vidieť. Preto keď si konečne zvyknete ako veci fungujú, zmenia ich usporiadanie. Musíte hľadať, opravovať, nastavovať. Keď KONEČNE problém vyriešite, to je vaša odmena.
Dajú vám možnosť hovoriť o sebe. To mimoriadne stimuluje centrum odmeny. Písať o sebe, poslať fotky kde práve sme – to jednoducho poteší. Pocit, že sa o vás zaujíma mnoho ľudí je mimoriadne silný.
Pochvália vás. Začali vám prichádzať srdiečka, páčiky alebo palce hore? To je tiež niečo, na čo je veľa ľudí citlivých. Silná emócia radosti priam stimuluje návyk. Kto vám dnes v bežnom svete len tak povie „páčiš sa mi“? Preto sa niektorí ľudia na sociálnej sieti dokážu úplne odmaskovať a prezradia aj veci, ktoré neskôr ľutujú. Je to príjemné dostávať pochvaly. Začínajúci sociálnosieťar má pocit, že je centrom pozornosti. Začne sa predvádzať.
Stresujú vás. Ak sa nejaký čas neprihlásite, sociálna sieť vám pošle e-mail s textom: „Od vášho posledného prihlásenia sa na sieti stalo veľa vecí. Tu sú niektoré upozornenia od priateľov, ktoré ste zmeškali.“ Inými slovami: strašia vás, že o niečo prídete, ak sa hneď neprihlásite. Je to podlé, priame a neskrývané podnecovanie nomofóbie. (V poslednej dobe stále častejší problém, keď sa ľudia boja, že niečo premeškajú. Je to forma závislosti od sledovania prúdu nových správ.)
Najúčinnejšie sa závislosť vypestuje vtedy, ak odmeny prichádzajú nepravidelne.
Podobne funguje budovanie závislosti u hazardných hráčov. Kasíno odpúta pozornosť od veľkej prehry tak, že servíruje občasné malé výhry. Hráč sa sústredí len na čakanie, kedy zas vyhrá „poriadne“. Ani si nevšimne, že systém je nastavený tak, že kasíno vyhrá vždy.
Vcelku bežné dnes je, že ľudia pozerajú do mobilu alebo počítača zhruba 4 hodiny denne a pošlú okolo 70 správ. To nie je málo. Ten čas potom chýba inde. V tom čase totiž nie ste s ľuďmi a zvyčajne ani nešportujete.
Bez pohybu tučnieme. Bez sociálnej interakcie hlúpneme.
