Máte pocit, že ste závislí od mobilu, alebo internetu? Skôr, než s tým niečo spravíte: V skutočnosti nie ste závislí od zariadenia, ale od toho, čo jeho používanie robí s vašou hlavou. Možno zbierate srdiečka a lajčíky a to vám robí dobre. Možno radi píšete o sebe a zdieľanie života vám je príjemné. Možno nemáte lepší program a tak len čítate ďalší a ďalší status na sociálnej sieti. Kým s tým nemáte problém, netreba to príliš „riešiť“.
Problémom však môže byť, ak vás počítačovanie často okráda o spánok. Problémom je, ak uprednostňujete mobil pred vzťahmi so živými a prítomnými ľuďmi. Problémom je, ak sa s mobilom cítite „dobre“ a bez neho „zle“. Problémom je, ak sa celý deň zle sústredíte, pretože stále máte pocit, že by ste radšej mali skontrolovať, či niekto nenapísal niečo nové. Problém je, ak sa hráte hru aj keď ste mali už dlhšie pracovať. No a problémom je aj to, ak ste dieťa a niekto vám dovolil hrať sa s mobilom či počítačom bez presných pravidiel. (Nadmerné používanie počítačovej techniky v detstve môže mať deštruktívne a nenapraviteľné sociálne dôsledky!)
V prípade, že počítačujete viac, než je vhodné, zaraďte spiatočku.
Nebuďte online 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Sociálnu sieť nenoste vo vrecku. Ak už na nej musíte byť, vyčleňte si na to presný čas. Napríklad hodinu denne. Aj to je veľa, ale je to príklad, ako sa dá začať.
Používajte mobilný telefón ako telefón. Teda na telefonovanie. Možno na SMS. Odinštalujte sociálne siete a e-mail. Zábavu, i prácu riešte na inom zariadení! Najlepšie na ergonomicky umiestnenom počítači. Nech je telo v lepšej polohe, to pomôže aj vašej krčnej chrbtici.
Všetky notifikácie vypnite. Musíte to byť vy, kto rozhodne, či sa chcete pozrieť na svoj mobil, alebo počítač. Nie okolnosti ktoré vás vychovávajú k otročeniu náhodným vyrušeniam.
Ušetrený čas vyplňte niečím, čo vás poteší. Niečím čo vám bude príjemné. Aby ste nemali pocit, že vypnutím počítača ste „všetko stratili“.
Ak napriek všetkému stále pociťujete nutkanie pozerať sa na mobil, alebo počítač, skúste identifikovať, čo je spúšťačom tej túžby.
V ťažších prípadoch závislosti si sami nepomôžete. Obráťte sa na lekára.
Pozor na emócie!
Ak narazíte na správu, ktorá vami otrasie, pozor! Krivda, smútok, strach, hrôza, nespravodlivosť, krutosť, ohrozenie, týranie? To všetko sú typické emócie, ktoré autori hoaxov radi zneužívajú! (Hoax je označenie pre falošnú správu, podvod, mystifikáciu, poplašnú správu, žart, výmysel.)
Dievčatko súrne potrebuje krv skupiny AB+ inak do týždňa umrie.
Skupina zlodejov kradne deťom mobily z tašiek po celom Slovensku. Ak nechcete aby aj vaše dieťa plakalo, spravte toto...
Týraný psík, ktorého jeho majiteľ surovo dokopal... Zastavme to, ľudia!
Slovenskom sa šíri zákerná choroba, lekári nám to zatiaľ taja.
Naše hranice zaplavujú hrozivé masy neznámych osôb, ktoré nám sem prišli stínať hlavy a nastoliť nový režim. Bratia, bráňme sa, kým je čas!
Podobné titulky majú silný emocionálny náboj. Také správy ochotne zdieľajú desaťtisíce ľudí, ktorí to vlastne myslia dobre. Naivné? Áno. Ale tak to funguje a preto to šíritelia poloprávd zneužívajú. Takže:
Obsahuje správa niečo srdcervúce? Silné? Vždy spozornejte! Niekto sa asi pokúša zbaviť vás rozumného myslenia. Ak sa pod clonou súcitu, zlosti, či strachu naštvete, ľahko spravíte hlúposť. Možno len tú, že správu budete zdieľať.
Vyvoláva správa pocit, že je veľmi dôležitá a urgentná?
Obsahuje správa známu autoritu? „Ministerstvo zdravotníctva SR varuje...“, „Polícia SR upozorňuje...“, „Slovenská komora lekárov už roky utajuje...“ Podvodníci známym prvkom zvýšia dôveryhodnosť správy.
Končí správa výzvou na hromadné zdieľanie? Napríklad „pošlite túto správu čo najviac ľuďom, nech sa všetci dozvedia...“? Tento bod je najdôležitejší. Ak ho správa obsahuje, je veľmi podozrivá.
To sú typické znaky hoaxu. Ak sú „pohromade“ všetky, správa je pochybná.
Ako inak sa ešte dá overiť, či ide o hoax? Skopírujte kus textu z podozrivej správy a dajte to hľadať. Ak to je hoax, zistíte to za pár sekúnd.
Tip: Prečítajte si knihu Daniel Kahneman Myšlení rychlé a pomalé.
