Ružomberku ešte pred pár rokmi dominoval zápach miestnej celulózky, ktorej komín sa toporil doširoka nad krajinou. Na ňom nápis, vyhjadrujúci lásku k veľkému obriadkovanému bratovi, ktorého meno za socializmu vyslovovali deti skôr, ako slovo mama. Áno, VIL už na komíne napísané nie je. Mesto sa za tie roky premenilo. Kopa vecí je zmodernizovaná a celkom dobre to vyzerá.

Začnime teda na stanici. Vystupujeme osviežení, pretože kávička v reštauračnom vozni sa dali piť a bola lacnejšia, ako miestenka do zvyšku pomerne plného vlaku.

Zaspomíname si na parné lokomotívy. Takto pred 40 rokmi tu síce už nepremávali, ale jazdil dízel na úzkorozchodnej korytničke. Čiže na vláčiku do Korytnice. Nechápem prečo tu nie je vystavený aj tento vlak.

Vyzeral asi takto. V ružomberku sa koľajnica tejto trate na čas zmenila na trojkoľajovú. Asi viacerí, čo ste tadiaľ išli si asi na tento úkaz spomeniete a preto som vytiahol z archívu staré fotky. 

Jazda viedla peknou krajinou. Dnes už na mapách nenájdete po tejto trati ani stopy. 

No a takto vyzerala konečná zastávka v Korytnici.

Dnes už stanica v Ružomberku vyzerá pútavejšie. Budova má sviežu farbu a je tu upratané. Niekto sa o toto mesto zjavne stará a chce, aby sa tu návštevníci a obyvatelia cítili dobre.

A to už sme v centre.

Tadiaľto sa ide na cmiter.

My sme zamierili ponad cintorín na Kalváriu.

Je to trocha do kopca. Odmenou vám bude krásny rozhľad nielen na mesto Ružomberok, ale aj do širokého okolia.

Môžete si mesto pritiahnuť aj zoomom, ale potom sa pýtam: načo odchádzať z mesta, ak naň máme čučať ďalekohľadom? Prejdeme krátkou horou a dostaneme sa do Hrabova.

Efektné miesto na turistiku. V zime na lyžovačku. Lanovkou sa môžete vyviezť na Malino Brdo.

Tak, to bolo hrabovo a my sa môžeme po betónke vrátiť do Ružomberka.

Pekné mestečko. Na námestí sme si kúpili z automatu mlieko a čerstvé rožky. Hore na kopci po tom najhoršom výstupe z toho bol obed. Poviem vám, jednoduché jedlo, ale asi si ho zapamätám navždy. A ak to bude trocha možné, zas prídem okoštovať.