Budúcej mamičke sa bruško už pekne zaguľatilo, tehotenské oblečenie vytlačilo zo štatníka všetko „normálnej veľkosti“, známi na ulici ju pristavujú a zvedavo sa vypytujú na termín pôrodu...
Kontrola a stres
O strese som už písal. Takže na tomto mieste si len zopakujme, že:
najhorší stres vzniká najčastejšie vtedy, keď nemáte veci pod kontrolou
Napríklad máte dôležitú schôdzku, ale stojíte v zápche. To je na šľaktrafenie.
Vo chvíli keď nemáme pocit kontroly, zažívame bezmocnosť. To je veľmi nepríjemný a nekonštruktívny pocit, ktorý neprispieva zdraviu.
Ak ste často v strese, hľadajte spôsoby, ako z neho uniknúť. Alebo aspoň ako ho riadiť.
- Stres riaditeľa firmy je „lepší“ a teda menej škodlivý, ako stres niektorého nižšie postaveného podriadeného. Riaditeľ totiž aspoň o niektorých veciach rozhoduje. Určite má väčšiu zodpovednosť a z nej vyplývajúci tlak na výkon a výsledky. No od jeho rozhodnutí závisí, ako sa s problémami vyrovná. Preto stres môže aspoň vnímať ako niečo pozitívne, alebo normálne.
- Na rozdiel od riaditeľa bude niektorý z asistentov vo firme asi zažívať veľmi nepríjemný stres. Nižšie postavený pracovník je závislý od rozhodnutí nadriadených. Možno má pod sebou, alebo okolo seba neschopných kolegov, ale nemôže to ovplyvniť. To vytvára tlak, ktorý musí znášať, ale nevie ho riadiť. Preto je oveľa viac ohrozený následkami stresu.
Znie to paradoxne – človek by čakal že šéf firmy bude vo väčšom strese ako podriadený. Ale to, že riaditeľ riadi, pomáha mu to vlastne stres riešiť. Podriadený však má oveľa menšiu kontrolu a teda aj možnosti.
Ak kontrolujete situáciu, ste v menšom strese
Problém je to vlastne celkom logický. Stresuje nás vlastne asi najmä pocit bezmocnosti, bezvýchodiskovosti. Ak máte pocit, že ste bábkou v rukách nadriadených, nie je to dobré. Niekto možno je spokojný a povie si „kašlem na to“ a splní všetky aj nezmyselné úlohy. No práve nezmyselnosť úloh je často ten problém. Musíte robiť niečo
- s čím vnútorne nesúhlasíte
- čo vás nebaví, nenapĺňa alebo nemotivuje
- alebo neviete presne načo to je dobré
ale musíte to robiť. To je presne ten pocit frustrácie, ktorý zaťažuje toxickým stresom.
Naproti tomu ak ste to vy kto riadi akontroluje situáciu, situácia je iná.
- Robíte to čo chcete
- alebo sa rozhodnete to nerobiť.
Ak sami riadite situáciu, môže sa ľahko stať, že spravíte aj chybné rozhodnutia. Na prvý pohľad by sa zdalo, že práve toto riziko (zo zodpovednosti) bude stresovať. Ale nie je to tak. Ak spravíte nejaké nesprávne rozhodnutia, sú to vaše rozhodnutia. Až do prípadného problému ste mimo stresu.
Ak sa ukáže, že nastal problém, tak to už býva frustrujúce a stresujúce. Ale znova – ste to vy, kto bude riadiť situáciu. Vy budete vzniknutý problém riešiť a touto aktivitou vlastne prirodzene reagujete na stres. Až na malé vínimky, kedy vznikne bezvýchodisková situáca je to jednoducho zvyčajne lepšie.
Stres je pocit a pocit ovplyvní chémiu
Ak totiž zažívate frustráciu, pocit ohrozenia, tlaku či termínov, je to psychický tlak. Na to reaguje telo vylúčením rôznych látok, ktoré nastavia telo na reakciu. Zakrátko ste pripravení biť sa, utekať, skákať, skryť sa, kričať.
Nič z toho však v bežnom živote nespravíte. A ako podriadený už vôbec nie.
A preto sa látky z vášho tela pripravené na útek, alebo útok nemajú ako „vyplaviť“. Pomohlo by ísť si zacvičiť. Ale do konca pracovnej doby je ešte pár hodín…
- Krv je nahnaná do svalov a nie v tráviacom systéme.
- Svaly sú stuhnuté, pripravené na akciu alebo reakciu.
Preto zažívate v strese tak často dôsledky tohto stavu:
Blbne vám trávenie, v strese sú časté žalúdočné vredy, ťažkosti so stolicou.
Stuhnuté svaly často spôsobia následné ťažkosti s pohybovým aparátom. Veľmi často sa objavia bolesti chrbta. Alebo hlavy – stačí stuhnuté šijové svalstvo a krv má zhoršené prúdenie. Môže sa to prejaviť podobne, ako migréna.
Dlhodobý stres zhoršuje aj stav srdcovocievneho systému a neskôr hrozia infarkty.
Preto je dobré hľadať cesty, ako čo najviac môžete kontrolovať situáciu. Jasné, málokto môže byť vo firme šéf. Ale hľadajte také pozície, kde máte možnosť na vzniknutý tlak reagovať činnosťou, aktovitou ktorá je nielen fyzická, ale aj ju aspoň čiastočne riadite. Inými slovami oplatí sa vám, aby ste robili čo najkvalifikovanejšiu prácu s vyšším stupňom rozhodovania a zodpovednosti. V mene zdravia.
A v mene zdravia a znižovania stresu je niekedy najlepším nápadom opustiť frustrujúce zamestnanie. Viem, niekedy sa nedá vyberať. Ale ak áno a máte problémového šéfa, potom je lepšie vypariť sa. Mizerný šéf zvyčajne znamená že schopní mu utečú a zostane len pár truhlíkov. Chcete v takom kolektíve pracovať? Medzi neschopnými? To aj z vás sa časom stane neschopný.
Niekedy ľudia zotrvávajú v stresujúcom zamestnaní z dôvodu dukátov. Možno je tam dobrý plat. Len je dobré prerátať si, či o niečo lepšia mzda stojí za výhľad, že v strednom veku začnete chodiť po doktoroch so žalúdkom, srdcom alebo chrbátom. (Poniektorí so všetkými troma ťažkosťami…)
Stres totiž v kombinácii s pocitom bezmocnosti a zlosti môže za pár rokov naozaj zabiť. Dá sa tomu krásne a ušľachtilo znejúce pomenovanie psychosomatické ochorenia. Ale v skutočnosti to je prirodzená reakcia tela na neriešenie stresujúcej situácie.
Mimochodom rovnaký problém sa týka aj tichej bezmocnej zlosti, akú si môžete ľahko navodiť aj dobrovoľne. Pustite si v nedeľu televízor. Určite v ňom nájdete ten kanál, kde sedí skupina psychopatov a hucká do vás zlosť. Volá sa to politika.
