Jasličky boli kedysi bežným zariadením pre malé deti. Keďže mamičky nemohli zväčša ostať dlhšie s deťmi na materskej, museli svoje ratolesti zveriť do jaslí. Neskôr však došlo k zmenám a väčšina jaslí bola zrušená. Dnes sa ale opäť dostávajú do povedomia a sú vyhľadávané rodičmi, ktorí z rôznych príčin potrebujú dieťa niekam „odložiť“. Väčšinou ide o súkromné jasle.

Pozrime sa však na to, čo na detské jasle hovoria psychológovia. Odporúčajú ich pre malé deti, alebo ich považujú skôr za negatívne? I keď názorov môže byť viacero, veľa psychológov viacmenej poukazuje na to, že kým materská škôlka je pre deti prínosom, u jasličiek to tak jednoznačne neplatí.

Pre veľmi malé dieťa je dôležité, aby mohlo byť pri svojej matke. Vytvára si tak istotu a určité zázemie a z tohto pohľadu sú významné najmä prvé tri roky života. Do jaslí chodia často deti už vo veku menej než jeden rok.

Keď drobca z domáceho prostredia a z prítomnosti matky vytrhneme a umiestnime do jaslí, medzi cudzích ľudí a cudzie deti, pre dieťa je to spravidla negatívna skúsenosť.

Iste, jasličky majú mnohé výhody. Dieťa sa často „odplienkuje“, naučí sa kopec vecí, no to najdôležitejšie, teda prítomnosť matky tu jednoducho nemá. Psychológovia hovoria, že citlivejšie deti môžu mať z pobytu v jasliach doživotnú traumu.

Každé dieťa je však iné a práve to vaše môže pobyt v jasličkách zvládnuť bez väčších ťažkostí. Ak ste nútení dať svoju ratolesť do jaslí, všímajte si, čo to s dieťaťom spraví. Varovnými signálmi sú najmä poruchy spánku, nechutenstvo, podráždenosť či dokonca strata už nadobudnutých schopností (rozprávanie, chodenie a podobne). V takýchto situáciách treba skutočne zbystriť pozornosť a zvážiť, či predsa len sa nenájde možnosť, ako zabezpečiť inú opateru dieťaťa než jasličky. Za uváženie stojí aj porada s detský psychológom.

Podľa väčšiny psychológov je lepším krokom nechať dieťa radšej so starými rodičmi či opatrovateľkou, pokiaľ takúto možnosť máte.