Ľadová reportáž z viedenských vianočných trhov, na ktorých je možné zahrievať sa na rôzne spôsoby. Je tu riziko, že pri čítaní vám bude zima. Drgnite si niečo rumu pred čítaním, nech ste v atmosfére a obraze.

Pokiaľ sa chystáte na vianoce na výlet do Viedne, asi už vianočné trhy veľmi nestihnete, pokiaľ viem, sú práve končiace. Takže pre tých, ktorí ste ich absolvovali pár spomienkových fotiek. No a pre ostatných krátky digest.

Vlak vás vyvrhne do ľadového pažeráka pravej viedenskej hmly. Na modrých tabuliach si bystroočky všimnú kvaple smerujúce nahor.

Nejde o kvaple, ale o bodlinky o ktorých si pohrkútame už o pár sekánd. Čítajte ďalej!

Ešte počkajte tých sľúbených pár sekúnd, prosím.

Takže. Na kábloch obďaleč sedia zhrozené holuby. Sú znechutené, pretože po staniciach sú na mnohých pútačoch nainštalované bodlinky, ktoré im bránia prisadnúť si k nápisom. Túto kauzu prenechávam Slobode zvierat. My sme už prešli prvý kilometer a vstupujeme na prvý z početných vianočných trhov.

Ten vyzerá takto.

Zaujímavé prostredie je pre Viedeň charakteristické. Sú tu iné baráky, ako v Bratislave.

Tu a tam socha. A keby len sochy!

Aj plastiky. Neviem po nemecky, takže neviem, čo stvárňuje.

Po krátkom parkopotĺkaní sa sa infiltrujeme na ďalší z vianočných trhov. Viedeň ich má niekoľko malých, takže pripomínajú nevydarený orgazmus. A jeden mohutný. Ale dočkaj času, ako hus klasu.

Aj tu bežným stánkom panuje zaujímavá architektúra.

Koníky si pochutnávajú na...

...skvelých lavičkách a vyčkávajú, kedy to celé skončí. Ktovie, možno pôjdu do klobás.

A to už je čas nafasovať zálohovaný pohár a rupnúť do seba megavianočný turbopunč nur für sex ojró. Nohami, ktoré nie je možné úplne korektne definovať ako pevné, sa prepasírujeme cez mnohopočetnú autodráhu pre naozajstné autiaky na ďalší z trhov.

Takto to tam vyzerá.

Na slonie mláďa sa šplnajú veľkí i malí posedieť si. Prečo? Aby zapózovali pre nadšených fotografov, ktorí potom môžu tieto výcvaky clivo ukázať drahomilovanej dojatej Großmutter, ktorá po treťom jágermajstri potom clivo prizná, že "já, ih hábe trénien in den augen". Alebo tak čosi.

Mimochodom, zvolali sme pri príležitosti posúdenia aróm a pachov viedenských vianočných trhov krátku operatívku. Z jej uznesenia aspoň telegraficky:

• Vône sú tu iné, ako v Bratislave.
• Chýbajú nám niektoré Bratislavské jedlá.
• Tak načo sme sem do kelu potom vlastne liezli? Ak sme chceli lokše a klobásy, netrebalo sa trepať het.

Zo spomienok na slonie mláďa nás vyviedol ďalší trh a vôňa klobás a chleba s cibuľkou, ktorý tu predávali slovensky hovoriace indivíduá. Vôňa ako marketing nie je zlý nápad. Cibuľka, cesnačik... Skvelá motivácia.

Tento trh je v tesnej uličke, takže sa ním prepasírujeme len rýchlo.

Komorná atmosféra. Podľa zdroja, ktorý asi nechce byť menovaný (ale nepýtali sme sa ho, či) na tomto trhu majú najlepší punč. Alebo teda presnejšie, posledne sa tu tak nacengali, že už nevládali ísť ďalej. Niečo v tomto duchu.

Aj my sme jeden punč vsiakli. Pomarančovo - rumový. No dal sa. Ja by som ešte dosladil a dolial špiritusu.

A to už sa blížime k najsamhlavnejšiemu trhu.

Atrakcií je viac, než dosť, ani som to nevládal fotiť. Možno sa pýtate, prečo mi robí fotenie problém. Problémom je počet prstov človeka. Viete, keby som mal trebárs dva prsty, tak to nejako vydržím. Ale keď vám omŕza plných 10 prstov, je to nikoľkonásobne nepríjemnejšie.

A tak som svoj skrehnutý výcvak komponoval prísne na stred (ako vždy) a na gýč. Tutok, aha ich, všakovaké lampiónioky po strome. Asi šiel nosič so stovkou lampiónov, kýchlo sa mu a nevie ich zvesiť.

Toto je tuším parlament.

Pohľad na trmu vrmu. Bolo menej ľudí, než som čakal. Niektorí vraveli, že to sa nedá, nedá. Priškrteným hlasom podnapitého primitíva.

Ešte jeden kuk na zastrašujúcu architektúru pripomínajúcu monarchiu a stařičkého mocnáře, jak im tam poďělá celej šémbrún, ako sa spomína vo Švejkovi. Viac z histórie Viedne už neviem.

Ostatný fľoch na Weihnachtsmärkte in Wien a rýchlo do metra. Kam?

Máriahilferštrase. Čistá ojrópa! H&M, C&A, NewYorker, Geox, DM. Ako doma. Ale čačane to je vysvietené a po ulici chodia húfiky bubeníkov a celkom úspešne vyrušujú chodcov v dychtivej nákupnej predstromčekovej horúčke. A tak nasávame atmosféru posledných hodín pred popravou miliónov kaprov po celej planéte. Ďalší skromný tip pre slobodu zvierat.

PS: dvere obchodov nám zabuchli pred nosom. Nechcú zarobiť. Tu sa obchody zatvárajú pekne so sliepkami, takže autobusom na stanicu a rýchlo domov. Na Fasabúku mi Janula fotku z tejto akcie komentovala vcelku výstižne svojím dojmom: "Boli sme vcera. Uplne staci vidiet raz za zivot :o))" a myslím, že sa s týmto názorom dá plne súhlasiť. Primeraná frekvencia. Ale neberte ma za slovo ak sa tam o rok náhodou stretneme.