Výlet do Hainburgu je moja obľúbená víkendová turistická aktivita. Hlavne ak zistím, že počet roličiek široko obľúbeného a cenovo zanedbateľného toaletného papiera klesá pod povolený limit. Tentoraz sme si zobrali turistické topánky, pretože sme chceli ísť zbierať huby do lesa nad Hainburgom. Hmlisto som si to predstavoval ako operatívny výstup smerom na Hundsteimer Berg. Ak si myslíte, že som sa predtým pozrel do mapy, tak vám ďakujem za prejavenú dôveru. Nič také. Keď sme sa posledne kochali výhľadom z hradu, jasne som videl cikcak cestičky ako stvorené na túru.

Minulý rok našu turistiku ukončili komáre. po vstupe do privátneho lesa sa na nás vrhli privátne komáre a drzo sa pokúšali cicať našu súkromnú krv. Tak sme sa radšej hneď vrátili. Dnes vyzbrojení odhodlaním sme však zaútočili znova. Tentoraz tam bolo menej komárov. Asi vďaka tomu, že každých 20 metrov bola pavučina.

Tu je mapa. Červená čiarka ukazuje ako sme išli z námestia. Vystúpili sme z autobusu 901 a prešli popod tú bránu, čo trombotizuje hlavnú cestu cez Hainburg. Potom dtrmo k hradu, ale odbočíte medzi domy.

V húštinách sa váľajú rôzne nápisy. Neviem po nemecky. Myslím si, že tam je napísané niečo v zmysle ako že by sme nemuseli demolovať les, zakladať ohne a popoťahovať diviaky za chvosty. Ale môžem sa mýliť.

Takouto cestou sa dá vyšplhať ďaleko. My sme sa však rozhodli opustiť ju a pri prvej skratke so stúpaním asi 40 stupňov sme to udreli priamou čiarou hore. Je dosť vychodená, tak sme si chceli oprobovať nové turistické topánky. Vcelku výborné.

Cestou sme našli všakovakú chrobač.

Už som spomínal mimoriadne navýšenú aktivitu pavúkov? Nemám rád pavúky. Ale ak znížia premorenosť komármi, som ochotný trpieť ich.

Samozrejme, skratka naslepo sa ukázala ako vcelku nepremyslený nápad. Dostali sme sa celkom inde, než sme plánovali. Z nákupáku vidno také strmé skaly. Vždy som si vravel, aké pekné by bolo raz sa tam dostať. Ale vyzerali tak neprístupne, že som ani nechcel snívať. A po pár metroch predierania sa húštinou sa pred nami nečakane vyvalil takýto výhľad:

Poviem vám, to nás posadilo na zadky. Hneď som vytiahol proviant a začali sme jesť. Turistika nestojí za nič, ak nemáte v batohu aspoň niekoľko šalátových uhoriek, paradajky, domáci celozrnný chlieb, tvaroh, majonézu...

Prekrásny výhľad.

Pár diaľkových záberov. Tento most sme pokorili minulý rok.

No a tento nákup sme pokorili mnohokrát.

Na skalách sú skalné ruže.

Aj pavúkom sa tu darí, tento lapil obrovského motýľa. Lietajú tam také čierne motýle veľké ako vkladná knižka. Vnútri krídla čierne, zvonka vyzerá dosť nenápadne. Žiaľ tie veľké čierne opachy sú rýchle a na strmých skalách som ich odmietol naháňať.

Tak aspoň iný motýľ.

Tento motýľ vyzerá, ako keby mu svietili tykadlá :-)

Ešte jeden súkromný záber...

No a potom môžete turistický výhľad posunúť skrz húštinu.

Aj tu sú pekné výhľady. A keďže bolo veľa hodín, vrátili sme sa nazad.

Ešte jeden pohľad na krtinec.

Pozor na bojových psov, ktorí strážia privátne majetky obyvateľov. Ohrozujú vás brechaním znepokojujú radostným vrtením chvosta.

Pohľad na kopec z konečnej zastávky autobusu 901 v Hainburgu.

Detail kopca z predošlého obrázka. Šípky ukazujú miesta, odkiaľ som fotil výhľady.

A korisť, čiže toaletný papier, mali. Zubná pasta bola v akcii tentokrát za 0,89€ bežne tu stojí okolo 1,20 až 1.50. Bratislava ponúka rovnakú (!) pastu a rovnakú gramáž za 2,90€. Akože nie som až tak lakomý, že by som si to nekúpil aj doma. Kvôli paste by som sa do Hainburgu netrepal. Ale ak mi 2 zubné pasty zaplatia spiatočnú cestu autobusom a ešte dostanem parádny výlet ako bonus k tomu, tak naozaj mám pocit dobrej investície. Takáto nákupná turistika sa mi veľmi páči.