V sobotu som pre vás nafotil zopár obrázkov z neďalekej Viedne. Možno vám dobre padne pár odpočinkových obrázkov z blšieho trhu a virtuálna prechádzka k Dunaju, kde sa spolu s Viedenčanmi môžete osviežiť v Dunaji. Virtuálne, samozrejme. Uvidíte metro, koníky, psíka, kolotoče a rastlinky. Čo ešte mám sľúbiť, aby som vás prilákal pozrieť tento fotkovitý článok? :-)
Vyše 10 rokov často spomínam, ako veľmi sa mi páčil blší trh vo Viedni. Zóna pohodlia a niekoľko iných faktorov sídliacich medzi nebom a zemou však jednoducho nechceli, aby som sa tam vrátil. Možno to bol desaťročny karmický trest za to, že som nehodil do žiadnej fontány mincu.
Až túto sobotu som si spomenul, že máme
a tak som vygúglil, kade tiahnuť. S prekvapením som zistil, že blšák je od stanice necelé 3 kilometre. Necelá polhodinka príjemnej chôdze mestom sa predsa nedá odmietnuť.
Ako by to ale vyzeralo, keby som reportáž nezačal psím zákazom? Osvedčilo sa to už v reportáži z Hainburgu.
Vo Viedni tiež nemajú radi psie oné. :-) Ale vráťme sa ešte do vlaku.
Ak cestujete vlakom, Viedeň rozpoznáte ľahko.
Keby ste ale nepozerali z okna, tak vo Viedni budete zhruba po jednej hodine slovenskej a rozpoznáte to podľa toho, že vlak už dlho stojí. Vystúpte z vlaku, zabočte doľava a uvidíte park. Ešte trocha doľava a šup medzi domy.
Cestou na blšák uvidíte nejaký ten park, ale aj zopár vežičkovatostí, second hand a iné atrakcie. Tie som sem ani nedával, bolo by to priveľa fotiek.
Za tie roky sa na viedenskom trhu nič nezmenilo. Do polopríčetnosti ma dovádza, ako vedia tí ľudia predávať ovocie, zeleninu, ryby, sladkosti...
Keď vidím tú kvalitu tovaru, kladiem si otázku, prečo aj u nás nevidieť takéto pohľady?
A zároveň si odpovedám. Asi sme si tak vychovali obchodníkov. Ak majú splesneté paradajky, stačí dať zľavu. Kúpite prekrásne jablká a vo vnútri sú hnilé. Ale podstatné je asi slovo kúpime. Kým ľudia kupujú šmejdy, obchodníci nemajú nejaký konkrétny dôvod hľadať cestu, ako doviezť kvalitnejší tovar.
Už len pozrieť si ponuku je zážitok. Napríklad huby šitake, momentálne ich dávam do všetkého. Včera mi jedna padla aj do kakaa, ale to nebol zámer.
Kuriatka, hríby, cibuľky, cesnak viazaný v maďarských národných farbách, oči len tak prechádzajú.
Pečivo, sladkosti, rohlíčky... Jáááááj...
No dosť slintania. V ďalšej časti trhu je konečne onen slávny blší trh. Je tu každú sobotu.
Tu môžete kúpiť ľavú nohu z bábiky, kúsok motúza a bojovú mačetu.
Alebo si môžete kúpiť peniaze, ktoré už neplatia. Vykopávky zo stredoveku alebo obraz znázorňujúci čínsku reštauráciu.
Tri mačiatka vystrihnuté z kartónu, pušku, alebo LP platne.
Hrnec na povidla, drátev na boty, pěknou levou galoši a dva chomouty, štucel a tři páry saní, stromky vánoční.
Angorské kotě, Solingen nůž, tenhle starej kotel, brány a pluh.
Náramkové hodinky, masku bôžika, fajku, 50 ročný fotoaparát, slnečné okuliare (ale len s jedným sklom). Mačacie zlato, psie sucháre, vtáčie klietky, plastové rybky, pavúka z drôtu, alebo luster aj s kusom omietky s tapetou v háku.
Jednoducho blší trh vás pohltí pestrou zmeskou pohľadov, ľudí, vecí a podnetov. Má zvláštnu atmosféru, ktorá vás vtiahne do deja a nedovolí vám zobrať si naň vaše trápenia, starosti, nálady. Zabudnete. Odpočiniete si.
Prostredie blšacieho trhu je príjemné.
Zaujímavé domy, treba vidieť, na takýchto maličkých fotkách nerozoznáte veľa detailov. Škoda.
Cestou nazad si môžete kúpiť dubáky. Pekne rozkrájané, nech si nemyslíte, že majú podnájomníkov.
Ja viem, už ma asi nemáte radi, že sa stále vraciam ku týmto stánkom.
Ale čo chcete, to tu je. Jahody, černice (fakt neviem, kam, doparoma, na ne teraz chodia) čučoriedky...
Komu nechutí čerstvé ovocie, môže si dať kandizované, alebo sušené.
Morských potvor tu nájdete desiatky druhov, vrátane veľkých živých čiernych rakov, ktoré sa pokúšajú opustiť predajný pult.
No a keďže vlaky nazad chodia furt, prečo sa trocha neprejsť aj po Viedni? Niet sa kam ponhľať.
Viedeň miluje kone. Postávajú ešte aj na niektorých barákoch, aj keď nie živé.
Uvidíte ľudí rôznych národností a kultúr, ako to žijú v harmónii. Väčšina ľudí sa tvári príjemne, niektorí sa dokonca stále usmievajú.
A ďalší kôň. Vľavo kovový, vpravo dole hniezdia živé kone.
Tu, aha, detail.
A ozaj. Kopa Viedenčanov chodí na bicykoloch. Všade nájdete bicykle, ako sa túlia či už viaceré k sebe, alebo k rôznym stĺpikom. Je ich tu tak veľa, že sa ich už asi vôbec nikomu neoplatí kradnúť.
Ľudia posedávajú po kaviarničkách. Káva je chutná, ceny vysoké podľa toho, ako blízko ste k centru. Ale dá sa.
Nemohol som si odpustiť aj jednu poctivú, turistickú fotku.
A ďalšia zaujímavá mozaika, treba vidieť, na fotke toho veľa nie je.
Čulorušná utca.
Ďalšia búda, tu sú objekty veľké a ak ich chcete fotiť, nie veľmi sa vám pomestia do záberu. Na tomto pľaci je aj taký nejaký tmavý kostolík s chlpatou vežičkou. Pred ním spievali zboristky.
Nespomínal by som to, ale ich náčelníčka im dávala veľa pozitívnej energie. Aj ja som chcel nejakú nalapať, zíde sa. Šiel som teda za dievčatá pod zámienoku odfotiť túto čulú dámu a stálo to za to.
Dirigovala v blúzke so živým šteniatkom. Možno práve to šteniatko emanovalo to príjemno. Potom sa ukázalo, že v gitare pred zboristami bolo takýchto šteniatok dočasne ukrytých hneď niekoľko a chvíľami sa čulo rozliezali po okolí.
Za zborom (vpravo dolu) sa jedno z nich pokúšalo vytlačiť čosi hnedé.
Našťastie neprišli policajti pokutovať toto svojstojné, vlastne svojtlačné psisko.
Aby ste nenadávali, tak tu je pohľad aj do toho spomenutého kostolíka. Zvonka som ho nefotil. Nezmestí sa mi ani na 3 zábery a to mám hodne širokouhlý objektív. A okrem toho je pred ním lešenie, asi ho zatepľujú.
Potom sme prešli do Prátru kultúry a oddechu.
Atrakcie sú tu mnohé, ale Járu Cimrmana nikde nespomínajú.
Strašidelné domy, bludiská, kolotoče...
Príjemné prostredie, ktoré sa na nič nehrá. Pokiaľ chcete mať pár helikoptérovitých fotiek z Viedne, obetujte 3€ za ruské kolo, či ako sa to tu volá. Neviem po rakúsky.
Získate pekný výhľad.
Naživo je to lepšie, ako na fotkách.
A ešte ostatný pohľad.
Útulok mačiek Hello Kitty. Batalión pripravený nájsť si majiteľa.
Toto nie sú síce Asgardi, ale je to dosť podobný druh.
Tak, napríklad, na tento retiazkový kolotoč by som si ja nesadol ani keby ako vstupné rozdávali päťstoeurovky.
Balóniky, stačí si vybrať, ktorú zo známych figúriek chcete.
Električka. Chodia aj modernejšie vozy, ako táto.
Ani neviem, ako mám komentovať tento obrázok. Proste páčilo sa mi prostredie.
Verejná telefónna búdka s väčším monitorom, ako mám pri počítači. To fakt podráždi. Dotykový displej, kamera. Nestačí milo hovoriť, musíte sa aj milo tváriť.
Obchodov vo Viedni nájdete naozaj pestro, napríklad toto je zaujímavá kombinácia kvetinársva, predaja plagátov a vodných fajok.
Vpredu plagáty s rastlinnými motívmi.
Vo vnútri pestujú nejaké kvetinky.
Mali sme smolu, práve ani jedna z rastliniek práve nemala kvet.
A ďalší pekný pohľad pri Dunaj.
Po moste sa môžete prechádzať vedno s metrom.
Do metra sa dá nahliadnuť.
Ešte jeden kuk, ale my sme sa nevozili.
Chceli sme si pozerať zaujímavý výhľad z mosta.
To je iný barák.
Pohľad na krtka, keď je chvíľu mimo dieru.
Pri Dunaji sa občania veselo kúpu.
No ono to je asi skôr také pomalšie rameno, nie hlavný ťah.
Hlavný ťah Dunaja je o kus ďalej.
Pekná, harmonická architektúra.
Aha - palmička.
Aha loďka!
Aha... Ani neviem, čo to je.
A zase kone.
Na námestí zboristky vystredal húfik tanečníkov. Konkrétne ten žltý típek poskakoval na jednej ruke. Dosť husté. Našinec nevládze na jednej ruke ani len visieť, nie to balansovať.
Podvečerná atmosféra.
Bratislava - Petržalka.
Celodenný výlet do Viedne je dobrý nápad. Vlak stojí 11€ spiatočný. Na striedačku môžete ísť z Petržalky, alebo z Hlavnej stanice. Petržalský vlak je ale efektnejší, je klimatizovaný. A keďže som si všimol, že vlaky stoja aj v Brucku, v Parndorfe a v Simmeringu, mám podozrenie, že už zazneli aj názvy ďalších článkov, ktoré sem možno zas niekedy napíšem. Ale nič nesľubujem, všade sú obchodné centríčka a v nich zvyčajne strácam súdnosť. A mimochodom. Viete na čo som zabudol? Hodiť do fontány aspoň za hrsť mincí.
Dúfam, že som vás toľkými fotkami úplne neotrávil. Snažil som sa vyberať len tie lepšejšie.
© Web mix.sk prevádzkuje Miro Veselý od leta 1997.
