Naozaj nepatrím do kategórie turistov národovcov, ktorí by sa vybrali na túru s plným chrbtom drevených podvalov z trate, aby mohli páliť vatry. Ale bol som ukecaný na minivýlet. To má na svedomí kamarát, pktorého všetky cesty vedú do Modry. No a keďže tentokrát bolo v lete počasie nedostupné (asi chyba nejakého procesu) vzali sme pršiplášte ako obranu pred dažďom. Naozaj to zvykne fungovať - ani nekvaplo. Ale celý čas sa schyľovalo.

Takže celá turistika spočíva vo vylezení z Modry popri takej akejsi záhati, čo po slovensky môže znamenať aj infarkt. Z nej som naveľa naveľa cvakol jeden fotkoš.

Uznávam, nemusel som. Kompozícia veškerá žádná, skôr je to kompostzícia. Ale veď dobre, v prírode je to tam pekné. Ftáčiky čvirikajú, tráva rastie. Po ceste (na obrázku sa tiahnúcej laterálne diagonálne či tak voľajako) spravíte pár krokov až vás ovalí turistická ceduľka s nápisom Štúrova lavička 230 metrov.

V skutočnosti má štúrova lavička možno tak dva metre, nie viac.

Poctivý štúrovský betón dáva tušiť že zneho vandali asi niečo ukradli.

A to je všetko. Potom sa môžete zakrádať lesom nazad, aby ste za 20 minút boli v Modre. Tam sa dá kúpiť vínčisko a môžete spláchnuť prírodu. Verzia dva je, že sa zo štúrovej lavičky vyberiete ďalej smerom do Harmónie a z nej nazad do Modry, čím získate asi hodinu v lese navyše. Ak ľahká turistika je to pekný výlet, vo vhodnom počasí by sa asi dala obohatiť o zber húb.

Vzhľadom na bezfarebné počasie sem ani fotky nedávam, nestoja za nič. Ak máte cestu okolo Modry, je to pekný výlet, ale naozaj skôr výlet, než turistika. Ani proviant netreba, žiadny kurz prežitia, či zbrane.