Dnes som vyvenčil fotoaparát na výlet z Rače na Pajštún. Príjemná trasa, ktorú vám môžem len odporúčať. V článku nájdete 27 fotiek z výletu, ktorý sa oplatí absolvovať. Ak teda dobre rátam, radšej ma nekontrolujte. Aj keď turistika nie je mojou silnou stránkou, v matematike je to ešte horšejšie.

Ak sa povie Pajštún, automaticky sa mi vybaví cesta do Stupavy. A tak predstava, že máme nadránom (o 10:00) vyraziť z Rače a ísť tam pešo mi celkom nešla do ucha. Nie je to príliš náročná turistika? Tak som nakukol do gúglu a hneď som videl, že Bratislava je tak nejak zakrivená ako časopriestor, takže z Rače je tam vlastne celkom blízko. Tak sa mi vrátila motivácia a vyrazili sme. Keď turistika tak turistika. Nabalil som stravu na celý deň a poďho. Ak by ste mali chuť, začnite v Rači pri zajacoch, čo je krčma. Choďte fúúúrt hore.

Pri fľaši so sýkorkami zahnite trocha doľava.

Ďalej sa držte v snehu trate.

Pri prasiatkach zabočte prudko doprava asi 100 metrov. 

Tam môžete chvíľu tupo zízať na kone, aby ste sa museli kúsok vrátiť ku Včelínu. Tam si dajte pozor. Nepiť pivo, ale kráčať ďalej.

Je tu jednotvárny les, ale napriek tomu zaujímavý.

Terén je tu zľadovatelý, takže pozor. Pred nami si jedna žena zlomila nohu. Našťastie záchranári ju po chvíli hľadania našli.

Terén bude čoraz kľukatejší. Krásne výhľady, ktoré je ťažko nafotiť.

Aj všakovaká chrobač sa už vyhrieva na ostatnom jarnom snehu.

A to vás už čaká cieľová rovinka - posledná hodinka cesty. Veľmi jemné stúpanie. Takže každý kto sa zadýcha môže v duchu zúriť, kto prišiel s nápadom, že najlepším programom dňa má byť práve turistika.

Krásne prostredie a ticho.

Z pod lístia sa obdivu dožadujú snežienky. Azda sa nazdali, že sú prvé. Kdeže, v Rakúsku sme ich kolegynky videli a fotili už minulý mesiac...

Zaujímavý les, ako by ho jedna mater mala.

Tu a tam naďabíte na zaujímavý strom.

Ani nezbadáte ako a les nahradia zrúcaniny.

To sa už blížite k cieľu cesty.

Tu je ako na Václaváku!

Zhora vás strážia levy, tu a tam niektorý skočí dolu na zem.

Môžete sa dosýta motať pomedzi rozvaliny, je to dokonca zadarmo.

Zapadajúce slnko dokresľovalo ohnivé farby na prekrásnu oblohu, až človek zabudol, že je ešte zima.

Útroby pajštúnu.

Tu si môžete posedieť a načerpať síl.

Pekný výhľad smerom na Bratislavu.

No dobre, prekĺzla mi sem aj jedna fotka vhodná skôr do domáceho albumu.

A výhľad opačným smerom.

Po hrade pobehovali fotografi zo serveru hiking.sk a podľa toho, ako fotili to vyzerá, že sa tam čoskoro oplatí nakuknúť. Pred nimi sa ani nepriznám, že pre mňa je už takýto výlet pomaly veľká turistika. :-)

Cesta dolu k Borinke.

A na rozlúčku ešte jeden kontrolná pohľad na Pajštún, či ešte stojí.

Je to pekný výlet, nenáročná trasa s pekným výhľadom. Na rovinu: opačným smerom by som to absolvovať nechcel, ten stupák medzi Borinkou a Pajštúnom vyzerá byť dosť zaberák na pajšle. Ešte časové proporcie pri naozaj pomalej chôdzi: Rača 10:00, Biely kríž 12:30, Pajštún 16:00 a do Borinky to nie je ani hodinka. Kilometre som nerátal. Vzdušnou čiarou 7 kilometrov. A to sa mi zdalo ako je to ďaleko. Tak to dopadne, keď sa turistike venuje amatér môjho kalibru.