Dnes sem strčím pár obrázkov z ľahkého výletu pod červený most, či ako sa táto obľúbená výletná cesta pre najmenších i najstarších volá. Pripúšťam, okrem pár zasnežených krajiniek neprinesie tento článok žiadnu pridanú hodnotu a tak si kladiem otázku, prečo ho vlastne píšem. Ja viem, ak si kladiete otázku kam na výlet, tak Železná studnička je tak zúfalo otrepané miesto, že sa vám tam už nechce asi ani ísť. Aj ja som tak na Železnej nebol niekoľko rokov s pocitom "veď tam chodím stále". Ale minule sme rozmýšľali kam na výlet. Nemusí to byť vždy vysokohorská turistika. A tak sme sa vybrali na výlet na Železnú.

Veď nafotiť si pár obrázkov môže každý, kto chce. Na druhej strane tu a tam dostanem e-mailom poďakovanie od ľudí, ktorí žijú ďaleko mimo Slovenska. Fotky, ktoré pre našinca sú takmer nezaujímavé sa môžu javiť zaujímavé pre ľudí, ktorí nemôžu niekde z opačného konca tejto planétky skošiť len tak na výlet. A tak dovoľte, aby som si privátne zaspomínal.

Najradšej by som začal hlbokým a dlhým povzdychom, aké neľahké je zohnať poriadne zimné topánky, ak človek nemá nožičku, aká vyhovuje sieti predajní v Bratislave. Ale to by som zahnojil negativizmom pol článku. To nechcem.

Zavčas ráno sme sa teda dnes zobudili a hneď sme vyrazili na výlet. Pár minút cesty a už pred štrnástou sme mohli konštatovať výrok, aký sa teda často nepočuje.

Zdá sa mi, že cestárov táto zima NEzaskočila. Neviem, či to platí pre celú Bratislavu, ale kadiaľ som šiel, tam boli cesty v nečakane dobrom stave. Aspoň tie fajnovejšie ťahy.

No a potom sa už začínala ozývať nostalgia. Blížia sa nám vianoce a tak v horách bude všetko biele a v meste všetko mokré a tmavé. Bagandže budú podstupovať slané obklady a na pohotovostiach pribudne zlomenín, vykĺbenín a skazených brúch.

Dávno som nešiel týmito schodami k Partizánskej lúke. Napriek varovnému nápisu, že o areál sa nikto nestará, sneh je odprataný a prechádzka príjemná.

Spomínam. Pod 30 centimetrami snehu a pred 30timoi rokmi na tomto mieste bolo také vybetónované malé kúpalisko. Keď sme si za socializmu položili otázku kam na výlet, v lete bola odpoveď jasná - sem, na kúpalisko. Žiadne horúčavy, málo ľudí.

Občas sme sa sem vybrali. Voda bola príliš studená na kúpanie a tak sa v nej dali robiť mlynčeky z dreva.

Pri troche šťastia a hľadaní v sezóne sa tu a tam dal chytiť v tomto potoku rak. Spomínate?

Tichý slnečný deň však nechal zaniknúť spomienky na minulosť. Pre takéto pohľady je aj tento tip na výlet podľa mňa vcelku atraktívny.

Krásle farby a veľký počet nových mostíkov vás totiž rýchlo prevedú do prítomnosti.

V bufete si dáte plastové presíčko, ktoré sa prekrásne ochladí na snehovom obruse stola.

Ešte niekoľko návštevníkov sa zachová tak barbarsky ako ja a fotografi nebudú mať čo cvakať. Keďže káva je močopudná, hneď si môžete skočiť aj na WC. Čisté. Odomknuté. Zadarmo. Fakt. Nevídaná vec.

Potom už prídete k prvému jazeru. Ryby nevidno a kačky sa asi niekde vyhrievajú, potvory.

Len my musíme namáhať termoprádlo a vrhať uzimené pohľady na ľadové krajinky.

Slnko vrhá žltú farbu a modrá obloha všetko v tieni zafarbuje do modrej. Efektná kombinácia. Dobre, priznávam, na fotkách som (ako vždy) vyťal farby na doraz a potom ešte kúsok.

Nejako takto by to vyzeralo bez farebných úprav.

Ešte jeden pohľad na jazero, kde v lete číhajú rybári, komáre a tu i tam aj polkilový ovad.

Na hlavnej železnostudničkovej ceste bola procesia všetkých vekových ročníkov. Najviac zastúpení boli yorkshirskí teriéri. Niektorí cupkali po snehu, iní vykúkali z kabeliek, výstrihov, vreciek, rupsakov či náručí.

Druhé jazero. Zamrznutá voda už láka prvých zvedavcov, ale ja by som ešte korčule nevyberal.

Tu je menej ľudí a viac prírody.

Pred desiatimi rokmi na tomto mieste bola hŕba kamenia. Desaťročia tu tradične bola zrúcanina zvaná Klepáč. Teraz je zrekonštruovaná, pozemok je tuším konečne využitý.

Potom nasleduje ešte pár sto metrov a zavítate do druhej krčmy. Že by varené víno?

V nej sa od zimy a nudy k sebe túlia kozy. S nádejou podídu ku plotu a v očiach sa im leskne čokoláda, cukríky a slané tyčinky. Taká diéta kozičkám svedčí, rebrá im rozhodne nehrkotali.

V závetrí stajne sa vyhrieva aj kozák a cez škáru kontroluje situáciu. Pokiaľ sa pri vrátkach objaví niekto s bomboniérou, alebo zemiakovými lupienkami, vylezie.

Takže toľko pár fotiek z výletu. Zajtra má byť tiež pekne. Ktovie kam zamierime?