Mentálne postihnuté dieťa

Život s mentálne znevýhodneným dieťaťom, príbuzným alebo blízkym človekom nie je jednoduchý. Ak sa naučíte rozumieť mu a brať ho ako plnohodnotného človeka prežijete s ním veľa radosti. Je to predsa človek, ktorý si svoj stav nezapríčinil sám. Má svoje potreby, vie sa tešiť, cíti bolesť. Iný je len tým, že jeho prejav je odlišný od ostatných. Niektoré morálne hodnoty majú niekedy vyššie ako ľudia bez mentálneho postihnutia. Vedia spontánnejšie prejavovať radosť, smútok, nie sú falošní, zákerní, neklamú. Čím viac budete vedieť o príčinách a následkoch ich postihnutia a bližšie ich spoznáte, tým viac im budete rozumieť.

Ľudia s postihnutím majú tiež potrebu byť užitočnými a chcú byť súčasťou spoločenstva, v ktorom žijú.

Až v posledných 10-20 rokov stretávame ľudí s mentálnym postihnutím aj v bežnom živote. Priznajme si, že ak stretneme takéhoto človeka, alebo skupinu ľudí, odvraciame zrak a cítime sa nepríjemne. Ale ak vidíme človeka s telesným hendikepom, máme tendencie mu pomôcť

• V zahraničí sa nikto nepohoršuje nad zvláštnym správaním ľudí s intelektovou nedostatočnosťou. Výchovou sú práve k týmto ľuďom zhovievavejší, považujú za svoju povinnosť pomôcť im v situácii, ktorú sami nezvládajú.
• Život ľudí s mentálnym postihnutím sa odlišuje od života ostatnej populácie už od narodenia. Majú problémy so správaním, komunikáciou, rozhodovaním sa, so zvládaním každodenného života. Ich hendikep vyžaduje nevyhnutnú pomoc rodičov, v dospelosti pomáhajúcu osobu.
• Dosiahnutie najvyššej možnej miery samostatnosti osoby s hendikepom a úspešná integrácia do spoločnosti je základom nielen jeho spokojnosti ale aj ostatných členov rodiny.

Ľudia so zdravotným hendikepom tvoria veľkú skupinu spoluobčanov. Mentálne postihnutie a mentálna retardácia sa dotýkajú biologickej, psychickej aj sociálnej sféry ľudského bytia. Mentálnym postihnutím alebo mentálnou retardáciou môžeme nazvať trvalé zníženie intelektuálnych schopností, vznikajúce následkom biologického poškodenia mozgu. Mentálne postihnutie nie je choroba, ktorá sa vylieči, ale trvalý stav.

Trvalé poškodenie mozgu alebo vrodené anomálie spôsobujú človeku s hendikepom obmedzenia v každom smere bez zlepšenia. Terapiou ho dokážete naučiť užitočným návykom, čo neznamená zvýšenie intelektuálnych schopností, ale uľahčia týmto ľuďom adaptovanie sa do spoločnosti.

Pojem mentálna retardácia je doslovne preložené ako oneskorenie, spomalenie mysle, ktoré postihuje rozumové schopnosti, ale aj celú ľudskú osobnosť vo všetkých jej zložkách. Je to stav súvisiaci s obmedzeným alebo oneskoreným vývojom myslenia. Znížením schopností počas vývoja, vytvárajúcich celkovú úroveň inteligencie. Čo znamená zníženie poznávacích, motorických, komunikačných a sociálnych schopností. Môže a nemusí byť spojené s inými telesnými alebo psychickými ťažkosťami.

Poznáte ľudí, ktorí sa na prvý pohľad ničím nelíšia od ľudí bez postihnutia, ale pri komunikácii a hlbšom poznaní zistíte, že ich správanie nie je adekvátne veku.

Vidíte, že ľudia s mentálnym postihnutím potrebujú podporu. Termín podpora môžeme rozšíriť aj o termín ochrana, pretože ľudia s intelektovým hendikepom nedokážu rozoznať, kedy sa s nimi manipuluje a vo svojej dôverčivosti sú ľahko zneužívaní rôznymi formami.

Mentálne postihnutie je vrodený stav vyznačujúci sa obmedzením rozumových a adaptívnych schopností. To znamená, že nedošlo k úplnému rozvoju intelektových schopností človeka.. Poznávacie, pohybové, rečové a sociálne zručnosti sú oproti priemeru výrazne znížené. Ľudia s mentálnym postihnutím majú problémy v prispôsobovaní sa nárokom bežného života. Majú obmedzenú schopnosťou orientovať sa v životných situáciách, zníženú sociálnou prispôsobivosť a obmedzené možnosťami vzdelávania a zamestnávania.

Príčiny mentálneho postihnutia

Majú rôznorodý pôvod, ale vždy ide o nezvratné funkčné alebo organické poškodenie mozgu.. Môže sa stať, že mechanickým poškodením hlavy alebo niektorými chorobami dochádza k poklesu už dosiahnutej mentálnej úrovne.

• Poškodenie mozgu zapríčiňuje jeho abnormálny vývin spolu s centrálnou nervovou sústavou. Vplyv na poškodenie môžu mať rôzne faktory, ktoré sa môžu navzájom kombinovať. Niekedy však ich príčinu vzniku nevieme definovať. Na jednotlivca môžu pôsobiť v rôznych etapách jeho vývinu, pričom môžu spôsobiť kombinované aj viacnásobné postihnutie.
• Mentálny problém môže vzniknúť počas tehotenstva. Vplývať môžu dedičné faktory, životné prostredie a ochorenia tehotnej ženy. Napríklad známa rubeola, infekčné ochorenia, ktoré matka prekoná v prvých troch mesiacoch tehotenstva. Tiež môže postihnutie spôsobiť liečba choroby matky niektorými antibiotikami. Dôvodom môže byť aj nadmerné užívanie alkoholu, alebo iných omamných látok počas celého obdobia tehotenstva.
• Počas pôrodu môže poškodenie vzniknúť organickým alebo mechanickým poškodením mozgu, nedostatkom kyslíku. Tiež predčasný pôrod a nízka pôrodná hmotnosť dieťaťa. V dobe po narodení dieťaťa môžu budúce ťažkosti spôsobiť zápal mozgu spôsobený mikroorganizmami, úrazy hlavy a iné.

Mentálne postihnutie sa delí na vrodenú mentálnu retardáciu, demenciu a výchovnú zanedbanosť. Demencia vzniká kedykoľvek po druhom roku veku, pri ktorej dochádza k rozpadu alebo postupnému úpadku už nadobudnutých rozumových schopností. Rozoznávame rozličné demencie, najznámejšie starecké, po ťažkých úrazoch hlavy, epileptické, demencie pri ochoreniach mozgu a iné.

Výchovná zanedbanosť sa týka jedincov pochádzajúcich z kultúrne nepodnetného a znevýhodneného prostredia. Týka sa väčšinou rómskych občanov a sociálne slabých rodín. Nevzdelanosť u mnohých zapríčiní analfabetizmus, čo spôsobí nemalé problémy v živote. Rodičia v hmotnej núdzi, bezdomovci, rodičia s asociálnymi sklonmi (alkoholici, závislí na drogách) môžu zapríčiniť, že narodené zdravé dieťa sa zanedbaním výchovy, vzdelania, sociálnych návykov, stane v staršom veku v rôznych oblastiach odkázaným na pomoc iného človeka. Zdravý človek sa nedokáže samostatne rozhodovať a stane sa občanom so zdravotným postihnutím.

Aj ľudia s mentálnym postihnutím majú právo žiť normálnym životom v rámci svojich možností a schopností. Majú právo na uspokojovanie svojich potrieb, na lásku, pozornosť, na možnosť vzdelávania. Umožňuje im to rozvíjať ich schopnosti a zručnosti a tým zvyšovať kvalitu života.

Ľudia so stredným a ťažkým mentálnym postihnutím nie sú schopní samostatne žiť. Väčšina je zbavená spôsobilosti na právne úkony. Z uvedených dôvodov a pri absencii rodičov, alebo príbuzných schopných postarať sa o nich, prežívajú svoj život v domovoch sociálnych služieb. Tieto zariadenia zamestnávajú odborných pracovníkov, špeciálnych pedagógov, asistentov a sociálnych pracovníkov, ktorí sú zodpovední za zabezpečovanie kvalitného života ľudí s mentálnym hendikepom rôzneho stupňa.

Všetci ľudia na svete, bez rozdielu zdravotného stavu, národnosti, farby pleti a prostredia, musia mať zabezpečené základné materiálne podmienky potrebné na prežitie. Každý potrebuje jesť, piť, bývať.

Ľudia s ťažkým mentálnym postihnutím, ktorí nie sú schopní naučiť sa písať, čítať, dodržiavať základné hygienické návyky, s poruchami správania alebo výraznými autistickými črtami potrebujú veľkú pomoc rodičov a ďalších odborníkov. Žijú vo svojom svete, nepoznajú priateľstvo, spoluprácu s inými ľuďmi. Ak sú v zariadení, cítia sa dobre vtedy, ak majú svoj malý, ale pre nich známy priestor. Sú chránení pred stresom vonkajšieho sveta, nebezpečenstvom spôsobeným ich vlastným konaním alebo zneužitím inými ľuďmi. Len odborník dokáže urobiť klienta spokojným a šťastným vo svojom malom svete, nepochopiteľnom pre väčšinu ostatných ľudí.

Môžete byť zaskočený a prekvapený spontánnosťou, otvorenosťou a citovými prejavmi jedincov s touto diagnózou. Na druhej strane sa presvedčíte o ich bezbrannosti a úprimnosti.

Uvedené správanie sa prejavuje napríklad u väčšiny osôb s Downovým syndrómom. Toto ochorenie je často sprevádzané množstvom zdravotných ťažkostí – ochorenie srdca riešené v útlom veku operáciami, obezita a s ňou spojené komplikácie. Poruchy činnosti štítnej žľazy, nejasná až nezrozumiteľná reč. Títo ľudia sa rýchlo rozplačú a bezprostredne na to prechádzajú k smiechu. Treba si uvedomovať, že sú síce mentálne na inej úrovni ako zdraví ľudia, ale rozhodne nie sú hlúpi. Tiež vedia byť priateľskí, ale aj škodoradostní, žalovanie na iných je veľmi časté, vedome dokážu hovoriť nepravdu.

Takto hendikepovaní ľudia môžu mať problém dohovoriť sa vzhľadom na spomalené chápanie. Môže to spôsobiť oneskorenú reakciu, pomalšie odpovede. Mali by ste byť trpezlivý, nezvyšovať hlas, neurážať, aj keď je komunikácia náročná. Často je potrebné prispôsobiť výrazové prostriedky intelektu osobe s hendikepom, používať jednoduchšie a jednoznačné výrazy.

Napriek všetkým obmedzeniam a rôznym zvláštnostiam sú ľudia s mentálnym postihnutím predovšetkým ľuďmi, ktorí majú prakticky rovnaké potreby ako všetci ostatní a tiež právo na ich uspokojovanie. Mnohí z nich môžu žiť relatívne samostatným a nezávislým spôsobom života. Môžu pracovať, nadväzovať partnerské vzťahy, cestovať, športovať a venovať sa ďalším záujmových činnostiam. Nájdete medzi nimi tiež hudobné, výtvarné a športové talenty, ktorých výkony sú niekedy až prekvapivo porovnateľné s výkonmi nadaných nepostihnutých jedincov.

Pri výchove detí treba vyššiu dávku trpezlivosti a veľa času. Rodičia si musia uvedomovať, že pre ostatných banálny úkon, vyžaduje u dieťaťa s intelektovou nedostatočnosťou mnohonásobný nácvik, úspech sa dostaví, len treba byť trpezliví a dať dieťaťu dostatok času.

Mnoho rodičov týchto detí má tendencie byť benevolentnejší pri ich výchove, správajú sa príliš ochranársky, pretože je im ich ľúto, pričom si neuvedomujú, že deti na nich zostávajú závislé.

Ľudia s nižším stupňom poškodenia mentálnych funkcií majú uzatvorené pracovné zmluvy ako upratovačka, recepčný a podobne na polovičný pracovný úväzok. Sú zároveň aj poberateľmi invalidných dôchodkov z dôvodu mentálneho postihnutia. Pracovno-právny vzťah im zvyšuje sebavedomie, vedie ich k plneniu si povinností a uvedomení si, že život nie je o chcení a nechcení, že keď sa im nechce tak nepôjdu, ale aj o povinnostiach. Mzda im zabezpečuje samostatnosť pri rozhodovaní o sebe a zvyšuje nezávislosť od rodičov. Ak žijú v podporovanom bývaní, pod dohľadom fungujú ako my ostatní.

Aj stredne a ťažko mentálne postihnutí ľudia môžu navštevovať chránené dielne. Získajú zmysel pre pravidelný režim a čas využijú na zlepšovanie zručnosti vyrábaním drobných predmetov. Určite ste sa stretli s výrobkami z chránených dielní na vianočných trhoch, v stánkoch pri rôznych kultúrnych podujatiach.

Mentálne postihnuté dieťa sa môže narodiť hocikomu a takisto každý zdravý človek môže neskôr ochorieť, utrpieť úraz a môže sa mu zhoršiť jeho rozumová úroveň. Veľký vplyv na človeka má zhoršovanie životného prostredia, uponáhľaná doba, stres.

Pre ochranu občanov so stredným a ťažkým mentálnym poškodením je často nutné zbaviť ich spôsobilosti na právne úkony a súdom ustanovený poručník (príbuzný, riaditeľ zariadenia) rozhoduje a preberá zodpovednosť za ich konanie.

Rodičom dieťaťa s mentálnym postihnutím by mal sociálny systém pomáhať už od narodenia dieťaťa. Dôležité je včasné poskytovanie sociálneho poradenstva, ktorého základným cieľom je umožniť rodine lepšiu orientáciu vo svojej zložitej situácii. V prvom rade sa sociálny pracovník zameriava na zistenie nepriaznivej situácie v rodine dieťaťa so znevýhodnením a na poskytnutie potrebných informácií o rôznych možnostiach ako ich situáciu riešiť. Pomáha rodine zvládať neprimerané reakcie okolia, s ktorými sa môžu stretnúť ,pripravuje ich na predsudky a buduje v nich pozitívne sebahodnotenie. Informuje rodiny o možnostiach využitia služieb v zdravotníckom, výchovnom, vzdelávacom a sociálnom odbore.

Pozrite si aj tieto články: