Poruchy zraku prinášajú postihnutým veľké problémy. Nemáme na mysli krátkozrakosť alebo ďalekozrakosť, ktorá sa koriguje okuliarmi. V dnešnej dobe je stále na vyššej úrovni možnosť odstrániť tento nedostatok chirurgicky.

Medzi závažné poruchy zraku považujeme silnú slabozrakosť, praktickú alebo úplnú slepotu. Ťažko môžeme posúdiť, ako svoj handicap znáša  človek, ktorí sa nevidiaci narodil. Alebo ten, ktorý z rôznych dôvodov o zrak prišiel.

Pre slabozrakých existujú špeciálne pomôcky, ktoré im umožnia žiť a pracovať približne rovnako ako žije zdravý človek. Existujú zariadenia s hlasovým výstupom, softwéry na zväčšenie písma. Môžu pracovať v chránených dielňach zriadených pre slabozrakých alebo nevidiacich.

Hovorí sa, že ak nefunguje jeden zmyslový orgán, ostatné sú silnejšie vyvinuté. Či má nevidiaci človek lepší sluch alebo hmat ťažko posúdiť. Aj tak je obdivuhodné a pre vidiaceho nepredstaviteľné, keď stretnú nevidiaceho,  ako  ide každé ráno do práce. Áno cítime obdiv a ľútosť, keď vidíme človeka s bielou palicou alebo s vodiacim psom. Priznajme si, koľkí z nás sa pristavia s otázkou, či nepotrebuje pomoc. Ani palica ani pes nedokážu nahradiť pomoc  človeka. Nevidiaci si poradí aj bez našej pomoci, ale určite mu padne dobre náš záujem.

Únia  nevidiacich združuje  takto ťažko zdravotne postihnutých ľudí. Nevidiaci má nárok na kompenzačné príspevky na kúpu pomôcok, ktoré im pomáhajú prekonávať každodenné ťažkosti. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny na oddelení kompenzácií môžu požiadať o peňažný príspevok na ich kúpu.

Z etického hľadiska sa neodporúča používať termín slepý človek, ale nevidiaci. Možno to znie jemnejšie. Skutočnosť ale je, či už použijeme slovo nevidiaci alebo slepý, že  tento človek žije vo večnej tme.