Informačná vojna

Technologický pokrok smeruje k využívaniu umelej inteligencie. Už dnes existujú a vylepšujú sa riešenia, ktoré dokážu strojovo vytvárať umelý obsah. Už dnes sa dajú vyrobiť tváre neexistujúcich ľudí. Zmeniť obraz vo videách. Načítať text hlasom rečníka, ktorý ho nikdy nepovedal. Vyrobiť fotografie z udalostí, ktoré sa nestali. Karel Čapek v roku 1938 napísal „Například herecké výkony se ještě pořád musejí hrát tak říkajíc ručně; dosud se nenašel stroj, který by to zahrál rychleji a úsporněji, ale to může přijít později.“ (Jak se dělá film). Trvalo to síce asi 50 rokov, ale dnes už máme celovečerné filmy, ktoré vytvorí počítač tak, že na plátne už nie sú skutoční herci.

Uvidíte na vlastné oči výjavy, ktoré sa nikdy nestali.

Nie je otázka či sa to stane. Už vznikajú falošné správy. Zatiaľ v technicky slabej kvalite. Skúsené oko podvrh ihneď rozpozná. Nesústredený divák si klam nevšimne. Časť ľudí to už dnes ovplyvňuje. Neskôr však bude ťažké rozlíšiť, či sledujete reportáž, alebo umelo ilustrovanú falošnú správu.

Pozor na tých, ktorí na internete hlučne odmietajú všetko fungujúce. Podsúvajú nám falošný pocit bratstva, spiklenectva, či viery, aby si získali našu dôveru. Vyčerpaní z informačného chaosu, roztržití a nesústredení podľahneme myšlienkovým konštruktom, ktorým by sa vysmialo aj dieťa.

Tieto sily sú nateraz informačným agresorom so zdanlivo ľudskou tvárou. Ak získajú moc, zostane agresia bez tváre.

V priestore internetu prebieha proces, ktorý sa nazýva aj informačná vojna. Tá sa odohráva len v hlavách. Nepriatelia zasievajú myšlienky a nálady, ktorými ovplyvňujú postoje obyvateľstva. Prekáža im liberalizmus. Nehodí sa im občianska spoločnosť. Radi by určovali, čo je ešte sloboda a čo už zakážu. Podsúvajú nám účelové lži. Broja proti vzdelanosti, samostatnosti, nezávislosti, vede a kritickému mysleniu. Spochybňujú oficiálne médiá. Tie totiž v demokratickom priestore slúžia ako kontrolný mechanizmus. Bez neho sa k moci ľahšie dostanú sily, ktorým demokratické zriadenie nevyhovuje. Dezinformátori preto spochybňujú všetko, čo funguje: „Kvalita potravín v obchodoch je zlá, znalosti odborníkov sú mizerné, novinári sú podplatení.“ Vytvárajú zmätok. Cieľom je, aby ľudia nevedeli, komu sa dá veriť. Aby stratili oporné body, vnímali neistotu a strach. V tej chvíli sa s ľuďmi dá lepšie manipulovať.

Tvrdia, že názor laika má mať „v mene demokracie“ rovnakú váhu, ako názor odborníka. Že vulgárne osobné urážky názorového protivníka sú oprávnené „v mene slobody slova“. Nepáči sa vám ich arogancia? Hneď vám vynadajú, že chcete zaviesť „cenzúru“.

Neskočte na lep arogantným demagógom. Majú elastické pravidlá hry. Pre nich platí vždy len to, čo sa im práve hodí. Ak začnú prehrávať, zmenia pravidlá.

Dezinformačná mediálna masáž nalomí časť obyvateľstva do stavu neistoty a zmätku. Neskôr stačí túto názorovo roztrieštenú a zneistenú časť populácie vhodne nasmerovať. Deje sa to a už vidíme aj výsledky. Vo voľbách sa stále viac presadzujú osobnosti, ktoré by bez internetovej propagandy a mediálnej masáže nemali šancu dostať sa k moci. Tieto sily potom legitímnou cestou môžu presadzovať záujmy cudzej mocnosti.

Boj v informačnej vojne bude prehratý do chvíle, kým oni budú intenzívne šíriť propagandu a my ju budeme čítať. Čítať možno len preto, že kvalitnejšie texty sú zamknuté. Alebo algoritmom vyhľadávača potlačené vo výsledkoch. Tak vzniká prostredie s informačnou asymetriou. Na jednej strane strategická komunikácia síl, ktoré nás premyslene ovplyvňujú. Na druhej strane takmer nič, čo by tvorilo protiváhu týmto silám.

Bežný čitateľ tak je vystavený demagógii, propagande a nátlakovému predaju. Často si ani neuvedomí, čo sa deje. V sebaobrane pred chaosom začne veriť, že „pravda je uprostred“, alebo že „pravda ani neexistuje“. O pár rokov neskôr sa názory posunú ešte ďalej. Mnohí budú mať pocit, že pravda je na strane tých, ktorí túto informačnú kampaň spustili. Cieľom týchto kampaní je postupne a nenápadne ovplyvniť (ochromiť) náš rozhodovací proces, oslabovať našu schopnosť porozumieť súvislostiam.

Ak tento stav označíme za informačnú vojnu, tak môžeme s poľutovaním konštatovať, že prehrávame. Málokto si totiž zatiaľ uvedomuje že ide o útok. Preto sa ani nepokúšame brániť. Nie je čas. Práve cinkol mobil.

Problémom je to, že slušných ľudí je síce väčšina, ale sú ticho. Naproti tomu dezinformátori sú hluční a jednotní. Preto ich posolstvo je jasne čitateľné. Tým sa stáva myšlienkovo dostupné a ľudia mu uveria.

Ak budeme tolerovať šírenie propagandy, môže to ohroziť samotný systém v ktorom žijeme.

Je škoda, že slušní ľudia nie sú tak dobre koordinovaní, ako siete podvodníkov a šíriteľov propagandy. Chcelo by to mať na strane zdravého rozumu spojencov a rozpočet. Keby vznikla dôstojná odborná protiváha bludom, obchodníkom, bádajúcim šarlatánom a trollom. Tí totiž často majú znalosti i rozpočet na to, aby boli ľahko dohľadateľní. Vďaka šikovnosti v marketingu sa stávajú veľmi dobre viditeľní. Stále však zostávajú naším protivníkom, ktorý lanári aby sme sa pridali na ich stranu.

V mnohých témach už majú dnes odborníci jasno. No tisícky chybných článkov v nás vyvolajú pocit, že sa nevie nič. Súčasťou agendy dezinformátorov je aj zavrhnutie vedy a odborníkov. Radi by zas zaviedli pálenie odborných kníh. Žiaľ, pálením kníh v histórii zvyčajne začínali diktatúry.