Prečo sa určitý web vo vyhľadávaní zobrazí medzi prvými? Za tých 20 rokov sa toho už pomenilo dosť. Princíp je však stále rovnaký. Ľudia niečo chcú zistiť. Hľadajú. Dostanú výsledky – weby v určitom poradí. Pôjdu na ten z webov, ktorý je najviac „na očiach“, ktorý je „poruke“. Reálnu šancu na úspech teda má niekoľko málo desiatok webov, ktoré sa zobrazia medzi prvými. Tisícky ostatných síce na internete stále sú, ale nájde ich málokto.

Dávno pradávno, ešte pred potopou sveta sa na internete vyhľadávalo v katalógoch. Nie vo vyhľadávačoch. Ak ste chceli nájsť nejaké informácie, šli ste na niektorý katalóg. Naklikali ste aká kategória vás zaujíma a tam bol zoznam webov. V tom čase bolo tak málo webov, že sa v tom dalo orientovať. Chceli ste nájsť nejakú zábavu? Šli ste na zoznam webov. Tam boli kategórie tém. Vyzeralo to takto:

Klikli ste na kategóriu zábava a v nej bol zoznam webov, ktoré možno boli zábavné. A možno nie. Klikali ste teda tak trocha naslepo.

Katalógy boli radené podľa abecedy. Výhodou teda bolo, ak sa vaša firma volala tak, aby bola prvá podľa abecedy.

Lenže rýchlo sa ukázalo, že všetci chcú aby ich názov začínal na A. Preto začali vznikať názvy obsahujúce viac A za sebou. Napríklad AAfirma. Ako prvé sa však zobrazovali čísla. Preto mnohí pomenovali stránky číslom. Napríklad 123firma. Takto tí šikovnejší vtedy manipulovali s poradím a viditeľnosťou svojej stránky.

Nájsť niečo konkrétnejšie však bolo v tej dobe ťažkopádne. Okolo roku 1996 ste mohli s čistým svedomím povedať, že poznáte všetky trocha zmysluplné slovenské weby. Weby však rýchlo pribúdali a katalógy sa stávali nepoužiteľné.

Začali vznikať prvé vyhľadávače.

Vyhľadávače analyzovali internetové stránky. Prvé vyhľadávače radili stránky podľa jednoduchej logiky. Ak niekto hľadá slovo syr, ukážeme mu stránku, kde sa píše o syre. Ako zistiť o čom sa na stránke píše? Roboty vyhľadávačov zrátali na stránkach počet výskytov slova syr. Stránka, kde bolo slovo syr zopakované veľakrát bola dozaista o syre. Tú potom vyhľadávač zobrazil vo výsledkoch medzi prvými. Marketéri si to rýchlo všimli. Na stránkach sa začali objavovať celé odstavce obsahujúce jediné slovo – syr. Opakovalo sa aj 100-krát. Fungovalo to. Aby neotravovali návštevníkov, dali to slovo na koniec stránky rovnakou farbou, ako pozadie. Táto primitívna taktika fungovala bezchybne, kým ju vyhľadávače nerozpoznali a nezrušili jej účinnosť.

Potom prišiel prvý použiteľný vyhľadávač. Vždy vám ukázal tie najlepšie stránky. Fakt. Čo ukázal ako prvé, to bývalo najviac k veci. Ako to dokázal? Algoritmus vyhľadávača fungoval tak, že využíval systém referencií. Ak sa na internete objavila kvalitná stránka, alebo článok, tak mnohé iné weby na to radi upozornili. Čím viac iných webov „ukázalo“ na určitý web, tým bol tento web podľa algoritmu vyhľadávača „lepším“ zdrojom kvalitných informácií. Prostá štatistika známa z vedeckej literatúry.

Bol to neotrasiteľný systém hodnotenia kvality... ...kým ním neotriasli peniaze. Boj o to, kto sa dostane na prvé miesta vyhľadávania mal nové pravidlá. Obchodníci si rýchlo všimli, že existujú triky, ktorými sa vyhľadávače dali obalamutiť. Nuž a tak sa okolo roku 2000 aj u nás začala svetová vojna mačky s miliónmi myší. O čo išlo a ide až dodnes? O teritórium. O pozície.

Web, ktorý bude na prvom mieste a zároveň vie návštevníkom vyriešiť problém bude veľmi úspešný. Web, ktorý by bol aj tisíckrát lepší, ale napríklad na dvadsiatom mieste takmer nikto neuvidí. A tu je ten problém. Ako sa dostať na to prvé miesto? Webov na jednu tému sú stovky. Každý chce byť na prvom mieste. Ale počet prvých miest je obmedzený.

Obchodníci preto hľadali a našli zas iné triky, ako dostať medzi prvé výsledky vyhľadávania svoje stránky. Je jedno, či právom, neprávom, spravodlivo alebo nie. Dostali ich tam. Úvaha bola jednoduchá. Hodnotí vyhľadávač dobre, že na web „ukazuje“ veľa iných webov? No tak si tie „iné“ weby vyrobíme! Vznikali tisícky zbytočných webov. Ich jediným účelom bolo, aby mohli odkazovať na iné weby a tie tak posilniť vo výsledkoch.

Vyhľadávač po čase zmenil algoritmus tak, aby sa takáto  manipulácia nepremietla do výsledkov. Lenže marketéri vždy rýchlo zistia čo treba spraviť, aby vyhľadávač zas prekabátili. A takto to ide stále ďalej.

Existujú stovky školení, kníh a kurzov o tom, ako preľstiť vyhľadávače a predbehnúť konkurenciu.

Aká je situácia v súčasnosti? Ak si spravíte web „len tak“, nič sa nestane. Nikto ho nenájde. (2020)

Testoval som to. Na slovenskom internete sú už tisíce webov. Ak vyrobíte ďalší, je to len malá kvapka v mori. Na prvé miesta výsledkov vo vyhľadávaní sa nedostanete len tak, pre nič za nič.

Vyhľadávače deklarujú, že na prvých pozíciách chcú umiestniť prvotriedny, kvalitný, podrobný a pestrý obsah. Vyrobil som teda web podrobne zameraný na jednu konkrétnu tému. Kvalitné, odborné informácie. Podrobné články. Avšak nič iné som nespravil. Návštevnosť po dvoch rokoch: Nula. Projekt som potom vypol. Dôležitá informácia z toho znie:

Dnes už nestačí len publikovať kvalitný obsah.

Algoritmus vyhľadávača to nepochopí. O webe síce „vie“, ale nikomu ho neukáže vo výsledkoch vyhľadávania. Podobné testy robili aj iní odborníci na internetový marketing. S rovnakými výsledkami u nás i v zahraničí.

Ale, avšak, mimochodom! Ak spravíte po odbornej stránke podpriemerný web avšak so správnou optimalizáciou, uspejete. Ako sa to robí?

1. Zriadite web. Články napíšu lacno menej skúsení autori. Narýchlo odpíšu a kompilujú z iných webov. Vznikne odborne chybný text. Robot vyhľadávača to však nerozpozná a – na rovinu – väčšina návštevníkov tiež nie. Účelom textu je len vyvolať zdanie, že ide o kvalitný web.
2. Potom nakúpite mnoho odkazov z iných webov, ktoré budú váš rýchlokvasený nekvalitný web citovať a odkazovať naň. Predávajú ich aj niektoré „veľké“ weby televízií či vydavateľstiev.
3. Robot vyhľadávača „zbadá“, že mnoho serióznych aj bežných webov začína odkazovať na váš nový web. Že na vašom webe pribúda stále nový a nový obsah. Začne ho teda brať vážne. Za nejaký čas ste stále vyššie vo výsledkoch vyhľadávania. Z hľadiska kvality obsahu vlastne nespravodlivo. Pomocou manipulácie s odkazmi a inými marketingovými trikmi. (Bez takej manipulácie sa v súčasnosti na dobré pozície dostať nedá.)

Alternatívnou cestou je zaplatiť si reklamu. Potom nemusíte nič optimalizovať. Ak si reklama na seba zarobí, môže byť lacnejšia, ako postup uvedený v bodoch jeden až tri. Potom stačí jediná dobre spravená predajná stránka.

Je to už 20 rokov stará prax. Stále s rôznymi obmenami funguje. Ale čitateľ toto zvyčajne nevie. Myslí si, že náhodou našiel presne to, čo hľadal.

Čo vedia autori webov a vy nie?

Dnes máme k dispozícii analytické nástroje. Vieme, napríklad, koľko ľudí bude hľadať určité slovo, alebo konkrétnu frázu. Z toho viete odhadnúť, či sa vôbec oplatí robiť web a aj to, o čom máte písať, aby to ľudí zaujímalo.

Analýza kľúčových slov sa využíva aj pri návrhu nových produktov pre trh. Politik si v nej nájde, ako má rozprávať, aby lepšie zmanipuloval (oklamal) voličov. Vie sa, čo ľudia chcú? Dáme im to. Povieme im to. Spravíme to.

Vyhľadávače dnes navštevujú milióny ľudí. Každá jedna otázka, ktorú kedy niekto hľadal sa zbiera. Z týchto databáz sa nedá určiť čo hľadal pán Jozef Prítľap. Dá sa však zistiť, aké slová, alebo frázy hľadalo najviac ľudí.

Možno si teraz znechutene hovoríte, že spoločnosť nemôže byť až tak skazená. Predsa ste videli plno stránok, ktoré nezarábajú. Tisícky článkov, ktoré niekto napísal a na sto percent nemal žiaden finančný cieľ, ani plán. Áno, je to tak. Sú také stránky. Ale sú náhodné a je ich relatívne málo. Väčšina nekomerčných aktivít totiž znamená, že niekoho iba baví písanie. Napíše teda pár textov. A potom skončí. Ono napísať článok, to sú hodiny sedenia. Ak vás písanie baví, je to príjemné sedenie. Ale stačí drobná životná zmena a zrazu nebudete mať pár voľných hodín denne. Možno ani za týždeň. A s bezplatným písaním je koniec.