Máte nadané dieťa? Pripravte sa, že jeho výnimočnosť vám okrem krásnych chvíľ pripraví aj tie krušné.

Hneď prvé problémy nastanú väčšinou v okamihu, keď sa má dieťa zaradiť do kolektívu, čo sa stáva pri nástupe do materskej, či základnej školy. Možno zistíte, že nezapadne. Nevie si nájsť priateľov. Vo veku, keď sa u nás, „bežných“ ľudí formovali prvé priateľstvá, ktoré pretrvali dlhé roky a možno aj celý život, váš nadaný potomok sa akosi nevie naladiť na vlnovú dĺžku tých ostatných.

Môže za to vo veľkej miere práve jeho nadanie. Témy, ktoré sa medzi deťmi v jeho veku preberajú, má vaše dieťa už dávno zvládnuté a tým sú preň nezaujímavé. Oveľa lepšie vychádza s dospelými, ktorí môžu jeho večný hlad po nových vedomostiach uhasiť odpoveďami a ktorí mu dodávajú veľa novej látky na premýšľanie. Česať bábiku? Ono chce vedieť, prečo sa strieda deň a noc! Hrať sa s vláčikmi? Jeho zaujíma, či existujú skutoční duchovia! Tu pomôže len jedno – nájsť mu spoločnosť podobne nadaného dieťaťa, ako je ono. Ak vidíte, že ratolesti kolektív v škole či škôlke jasne „nesedí“, je čas začať uvažovať o špeciálnom zariadení pre nadané deti. Tu je väčšia šanca, že si nájde seberovnú spoločnosť, ktorá ho nebude nudiť a ani na neho nepozerať „čudne“.

Ale aj keď dieťa nemá problém s nadväzovaním vzťahov, môžu sa vynoriť ďalšie ťažkosti. Jednou z nich je aj panovačnosť, alebo naopak, prílišná submisivita. Obe tieto vlastnosti sú sčasti vrodené, ale z veľkej časti aj spôsobené nami, rodičmi! Netreba zabúdať, že deti všeobecne, nielen tie nadané, sú nesmierne vnímavé a správanie rodičov si vysvetľujú prekvapujúco triezvym spôsobom!

Ak sa rodič príliš nadchýna úžasnými výkonmi svojho syna, či dcéry, vzbudí v ňom pocit, že je výnimočné, nadradené a tým pádom v ňom vzniká presvedčenie, že je vo všetkom lepšie a šikovnejšie, než ostatné deti, proste je im nadradené. To mu dáva právo rozhodovať, ako sa budú deti v jeho okolí hrať, v horšom prípade aj to, s kým sa budú hrať a tu sa vaša nadaná dcérka stáva doslova šikanovateľkou menej nadaných detí. Panovačnosť tohto typu treba potláčať a nič na to neposlúži lepšie, než zdravá konkurencia. Váš malý tyran síce bude vystrájať, ak ho niekto na „jeho“ poli pôsobnosti tromfne, no nič mu neprospeje viac!

Opačná situácia nastáva, ak rodič prehliada očividné úspechy svojho dieťaťa v tej ktorej oblasti, ak vynikajúci výkon považuje za jediný prijateľný a nehovorí sa o ňom. Zato každé pochybenie je nasledované siahodlhou prednáškou! Musíme si uvedomiť, že dieťa očakáva pochvalu za to, čo urobilo dobre, rovnako ako usmernenie, keď to dobre neurobilo. Ak sa mu dostáva len kritiky, nadobudne pocit, že je menejcenné, nič nevie urobiť poriadne, mama a ocko s ním nikdy nie sú dokonale spokojní. Uzatvorí sa do seba, rastie v ňom neistota a klesá sebavedomie.

Takéto dieťa sa potom často nechá veľmi ľahko ovplyvniť práve iným rovesníkom typu panovačného tyrana. Pozerá na neho ako na svoj vzor, jeho prehnané sebavedomie ho priťahuje a v jeho očiach je tyran prototypom perfektného, dokonalého človeka, pretože všetko, čo robí, je správne. A tak sa mu zo všetkých síl usiluje prispôsobiť, aby aj ono samo malo pocit, že robí veci správne. A ani sa nenazdáte a váš potomok je úplne v područí svojho spolužiaka, či spolužiačky, ktorí nemusia byť ani spolovice takí nadaný, ako on sám!

Martina Miková