Strecha domu je vrchná časť stavby, ktorá má niekoľko funkcií. Samozdrejme strecha v prvom rade budovu uzatvára. No má ďalšie funkcie.
Strechy môžu mať rôzny tvar. Základné rozdelenie je na strechu plochú, alebo šikmú.
Či bude strecha šikmá, alebo plochá o tom rozhoduje počasie. Vo vysokohorskom teréne sa používajú šikmé strechy a to strmé. Tam totiž často nasneží aj niekoľko metrov snehu. Strmá strecha odvádza aj sneh. Šikmá strecha sa používa v oblastiach, kde treba odvádzať dažďovú vodu. V teplých oblastiach, kde sneží málo sa používa plochá strecha.
Už sme spomenuli, že strecha musí efektívne odvádzať vodu. Musí bezpečne izolovať budovu. V prípade, že by to bola plochá strecha pri jej nerovnosti by sa mohla na nej voda hromadiť a zvyšovať tak váhu strechy. Preto je výhodné, ak je strecha mierne šikmá.
Aby strecha bola vodotesná o to sa stará aj strešná krytina. Pre istotu však pod ňou býva ešte jedna izolačná vrstva. Vodotesnosť strechy je rozhodujúca. Najviac problémov robí plochá strecha - obyvatelia panelákov s týmto druhom striech by vedeli dlho rozprávať.
Tepelná izolácia je dôležitou funkciou strechy. Strecha musí brániť, aby teplo opúšťalo dom, prípadne, aby sa v lete dom neprehrieval. Dnes sú na tieto parametre normy, ktoré tepelnú izoláciu striech priamo predpisujú. Tepelná izolácia sa zvyčajne nachádza v oblasti krovu. Ako izolanty sa používajú plasty, ale aj prírodné materiály. Pri rekonštrukcii strechy je vhodné myslieť na tepelnú izoláciu. Pokiaľ je strecha zateplená len na úrovni stropu domu (nie teda v oblasti šikmých krovov) je potrebné počítať s väčšou hrúbkou izolačnej vrstvy, často aj 30 centimetrov.
Ďalšie kritérium kladené na strechu je estetičnosť. Strecha dokresľuje tvar a charakter budovy.
V súčasnosti sa môžete občas stretnúť aj so strechou, na ktorej rastie vegetácia. Taká strecha môže byť atraktívnym riešením. Pokiaľ má dom plochú, alebo málo šikmú strechu, je možné osadiť ju vhodnými rastlinami.
Pre tieto riešenia je však nutné mať dokonale vyriešenú nielen izolačnú vrstvu strechy proti priesaku vody, ale musí to byť aj vrstva, ktorá nebude korodovať.
Na strechu potom môžete umiestniť vrstvu zeminy. Tá bude mať rôznu hrúbku podľa toho, aké rastliny tu majú byť. Okolo 10 centimetrov stačí pre rastlinky a v prípade, že tam majú byť aj dreviny, bude na strechce musieť byť vrstva zeminy hrubá aj jeden meter. S tým sa už musí počítať aj pri návrhu statiky budovy.
V závislosti na tvare a prístupnosti strechy potom určíte, či na streche majú rásť len nenáročné rastlinky, ktoré nevyžadujú údržbu, alebo sa strecha zmení na záhradku.
Tak ako inde, aj pri stavbe strechy platí, že šetriť sa neoplatí. Neraz sa stretnete s ľuďmi, ktorí majú problémy so strechou. Najčastejšie preto, že zvolili lacného dodávateľa, lacné riešenie, alebo si budovu zastrešovali sami bez príslušných znalostí.
Často sa šetrí na tepelnej izolácii. Taká strecha potom poskytuje v zime zimu a preplatíte to v podobe intenzívnejšieho kúrenia a pritom nedosiahnete príjemnú tepelnú pohodu v dome. Tepelná izolácia je vo vnútornej časti pokrytá takzvanou parozábranou. Tá zaisťuje, aby vlhko z vnútra budovy nemohlo prenikať do tepelnej izolácie. Tým by sa totiž celý efekt tepelnej izolácie strechy stratil. Niektorí majstri v snahe ušetriť dajú namiesto špeciálnych na to určených materiálov len bežný igelit, alebo fólie na balenie. Tie však nemajú dlhodobo stabilné parametre a po čase prepúšťajú práve vlhkosť. Potom sa domáci čudujú, že zimy sú čoraz tuhšie...
Častou chybou je voľba zlého dreva na nosnú konštrukciu strechy. Môže byť vlhké a neskôr bude "pracovať" prípadne - čo je ešte horšie - napadne ho niektorá drevokazná huba.
Alebo odvádzanie dažďovej vody - malo by byť naddimenzované, aby zvládlo aj mimoriadne silné a zriedkavé búrky, či smršte.
Podobných chýb pri výrobe strechy môže byť nečakane veľa. Preto je vhodné pri výrobe strechy sa obrátiť na skúseného dodávateľa, ktorý už realizoval veľa prác.
© Web mix.sk prevádzkuje Miro Veselý od leta 1997.
