Myšlienkové pasce: Neistota a lipnutie na tom, čo už máme

Ak neistota trvá dlhšie, začíname z toho byť psychicky vyčerpaní. Potom príde tá chvíľa, na ktorú čakajú všetci obchodníci: Lepšie je rozhodnúť sa nejako. Aj zle! Len nech sa už ďalej nemusíte škvariť v tej zžierajúcej neistote. Ak ste vyberali nový mobil, viete aké je to vyčerpávajúce. Porovnávať rôzne parametre a ceny. Keď sa potom nakoniec nejako rozhodnete, uľaví sa vám. Aj keby to rozhodnutie bolo nekvalitné, končí tá mučivá neistota.

[su_shadow inline=”yes”][su_note]Nejasnosť a neistotu znášame priam bolestivo.[/su_note][/su_shadow]

Ako ľudí zneistiť, vyčerpať a otráviť? Stačí relativizácia typu „aj tak sa ešte presne nevie ako to celé je a tak netreba robiť nič, kým sa to neobjasní“. Nenaleťte úradníckym trikom, ako získať odklad. Potreba veci lepšie preskúmať je fajn. Ale neznamená to, že dovtedy má panovať anarchia.

Je známe, že fajčenie je škodlivé. Fajčiarska lobby bojuje práve týmto druhom klamu: „Kým sa neurčí presnejšie, či a ako to vlastne škodí zdraviu“, veselo sa môže ďalej fajčiť.

Je známe, že niektoré potraviny sú škodlivé. Výživová lobby to relativizuje. Preto sa stále predávajú potraviny a nápoje, ktorých časté používanie vyvoláva rôzne zdravotné problémy.

Sú aj záujmové skupiny, ktoré nechcú aby sme jedli niektoré potraviny. Potom by sa totiž predávalo menej ich produktov. A tak sa začne tvrdiť, že treba preskúmať, či sója je zdravá alebo nie. Aby sa to viac zahmlilo, pridáme k tomu tému geneticky modifikovanej sóje. Takže – zatiaľ hurá do mäsiarstva? Alebo do mliekarne? Alebo si kúpite srvátkový proteín?

[su_shadow inline=”yes”][su_note]V skutočnosti sú odborné otázky dávno známe. To len na niektorých internetových stránkach nájdete chaos.[/su_note][/su_shadow]

Chaos je ich cieľ. Dajú „demokratický priestor“ všetkým názorom. Aj hlúpym. V takom prostredí sa lepšie predávajú hlúpe produkty i myšlienky.

Lipneme na tom, čo už máme

Je prirodzené, že sa držíme toho, čo už máme a čo sme dosiahli. No neraz sa stane, že máme niečo, čo časom prestalo fungovať. Alebo ani nezačalo.

Príklad: Zriadite si reštauráciu v nádeji, že vás bude živiť. Investujete tisícky eur. Stovky hodín práce. No hostia neprichádzajú. Mesiace plynú. Každý mesiac treba platiť účty, ale tržby sú nulové. Vo výhľade nič, čo by signalizovalo zlepšenie. Ideálna chvíľa priznať, že to nevyšlo a projekt ukončiť. No a to je presne to, do čoho sa majiteľovi nechce.

[su_shadow inline=”yes”][su_note]Znamená to „zahodiť“ všetku energiu, ktorú ste do toho vložili. Plus otázka „a čo ak by to predsa len bolo vyšlo?“[/su_note][/su_shadow]

Práve toto uvažovanie robí z účtovníckeho problému problém emocionálny. Nápad bol „náš“, nechceme sa ho vzdať. Zvyčajne to potom dopadne tak, že ak projekt neukončíme, minieme ešte oveľa viac na pokusy o záchranu.

Možno ste nejaký čas venovali pozornosť a dôveru nejakej alternatívnej myšlienke. Trebárs, že megadávky vitamínu C sú vždy skvelá prevencia. Možno chodíte dokonca na infúzie. Nestojí to málo. Ak vám potom niekto povie, že ste možno naleteli nie celkom podloženým tvrdeniam, nebude to presne to, čo ste chceli počuť. Možno mu vynadáte do šarlatánov. Príjemnejšie je pokračovať v procedúrach, než pripustiť chybu.

Pozrite si aj: