Myšlienková pasca: Dostupné má prednosť

Je známe, že medzi ľuďmi sa ľahšie šíria jednoduchšie myšlienky. Alebo jednoduché príbehy. Preto sa niekedy ľudia začnú nazdávať, že veci o ktorých sa práve dozvedeli sú vlastne celkom jednoduché a jasné. To však nemusí byť vždy pravda.

Zdalo by sa, že ak chcete schudnúť, jednoducho stačí držať diétu. Zrozumiteľné, jasné. V skutočnosti ale telo funguje inak. Príbeh „diéta“ je dobrý len do časopisu. V praxi spravidla končí neúspechom.

Mnohí si na základe povrchných informácií utvárajú názor, svetonázor, či plán na život. Rovnako povrchný ako zdroj.

Čo je pre nás ľahko predstaviteľné, to je nám bližšie.

Preto tak ľahko „zvíťazia“ v rôznych debatách amatéri a šarlatáni. Šarlatán povie niečo zrozumiteľné a ľahko predstaviteľné. „Nádor vyliečiš hladovkou.“ Každý laik si to vie predstaviť. Je to ľahko zapamätateľné a teda dostupné tvrdenie. Preto je také populárne. Žiaľ, nie je pravdivé.

Odborník, napríklad onkológ, zvyčajne nemôže ísť až na také zjednodušenie vecí. Liečba sa nedá popísať štyrmi slovami. Odborník vie, že pod označením rakovina sa skrýva veľa rôznych druhov ochorení. Môže postihnúť telesné orgány, kožu, krv, či kosti. A už len toto to je neprehľadné. Ochorenie si potom laik ani nevie v duchu predstaviť v jej rôznych klinických prejavoch. Preto je odbornejší výrok lekára pre ľudí myšlienkovo zle dostupný. Lekárovi by už v diskusii v rozhlase stihli zobrať slovo, aby rýchlo pustili nejakú pesničku. Nech sa poslucháčom uľaví.

Neverte konšpiračným webom, ktoré tvrdia, že lekári a farmaceuti nám taja pravdu. Keby nejaký terapeut naozaj vedel dokázať opakovane vyliečiť doteraz nevyliečiteľnú chorobu, dostal by za to Nobelovu cenu. Okrem toho – viete si predstaviť, ako tie státisíce lekárov a farmaceutov po celom svete taja pravdu? Že nechávajú zomierať svojich rodičov i príbuzných na rakovinu, len aby neprezradili tajomstvo? Že radšej sami umrú? Že tajnú informáciu o účinnom lieku nepredajú dobre platiacemu novinárovi? Alebo nevyliečia milionára, ktorý by zaplatil? Neverte tomu.

To nie je odhalená pravda, ktorú „odhaľuje“ nejaký čudesný konšpiračný web. Je to prostý výmysel. Avšak šikovne vymyslený. Ľuďom sa páči a tak sa ľahko šíri.

  • Nenaleťte tomu, že nejaké tvrdenie si ľahko viete predstaviť. Najmä na ňom nestavajte dôkaz.
  • Veľmi ľahko sa dá vysloviť chybný či jednostranný názor.
  • Je ťažké jednoducho formulovať objektívny, vyvážený názor.

Nesprávny a zjednodušený názor je preto v internetovej diskusii vždy oveľa účinnejší. Ľahko sa pochopí, zapamätá aj zopakuje. Túto myšlienkovú pascu zneužívajú aj politickí manipulátori. Vďaka zrozumiteľným (hoc aj chybným) výrokom sa potom stanú úspešnými. Môže im to vyhrať voľby.

Na dezinformačných weboch sa donekonečna opakuje určitá téma. Ako k vám opakovane prichádza, začnete ju postupne brať do úvahy. Nemusíte hneď uveriť. Nemusíte s tým ani súhlasiť. Stačí, že sa vám usídli niekde v hlave. Potom vám bude brániť vysloviť niektoré tvrdenia tak jednoznačne, ako by ste mali. Časom si uvedomíte, že už počítate aj s absurdnou možnosťou len preto, že „sa“ o nej často hovorí.

Inými slovami: diskutuje sa len o témach, ktoré niekto otvorí. Ak teda dezinformačné weby vyvolajú lákavým článkom záujem o nejakú hlúposť, bude sa o nej diskutovať. V tom čase sa ale nediskutuje o iných témach. Tak sa dá zablokovať nepohodlná diskusia.

Nechcete, aby ľudia hovorili o vážnom probléme A? Stačí otvoriť myšlienkovo ľahko dostupnú a emocionálne silnú tému B. Tým sa presunie pozornosť publika od ťažšej témy na nejakú zástupnú banalitu.

Ak niekto argumentuje príliš jednoducho, spozornejte. Napríklad výrok „môj dedo jedol klobásy, fajčil fajku a dožil sa v zdraví 100 rokov“. Jasné, jednoduché. Nie je to však dôkazom ničoho. Určite nie toho, že fajčenie a údeniny sú zdravé. Je to len výrok ktorý sa veľmi ľahko dá pochopiť a preto nám je príjemný. Dobre sa zapamätá. Ľahko ho po vás zopakujú aj iní. Preto sa môže rýchlo šíriť medzi ľuďmi ako „dôkaz“, že nemá cenu starať sa o svoje zdravie.

Túto myšlienkovú pascu môžete vidieť aj u obéznych, čo chcú schudnúť. Taký človek si povie: Dnes si celkom výnimočne dám moje obľúbené, ale menej vhodné jedlo…

[su_shadow inline=”yes”][su_note]Toto jedlo mám len raz za rok a inak sa stravujem dokonale a diétne. Neviem len, prečo nechudnem![/su_note][/su_shadow]

Podobné myšlienkové skreslenie prebieha aj pri činnostiach s nepravidelným výsledkom.

Stojíte v rade, hneváte sa a máte pocit, že „tu je rad vždy“. Zabudnete totiž na všetky situácie, keď tu rad nebol a šlo to rýchlo a ľahko. Vtedy ste sa totiž nenahnevali. Zážitky bez silnej emócie zakrátko zabúdame.

Možno veríte, že silou vôle viete niečo ovplyvniť. Uzdraviť, alebo privolať niekoho. Keď to funguje, beriete to ako potvrdenie a pamätáte si to. Ak to nefunguje, zabudne sa na to – nie je čo si pamätať.

Príbeh pomáha, aby sme si niečo ľahšie vedeli predstaviť. Tým sa to stane okamžite dostupnejším a stane sa to zdanlivo „pravdivým“. Aj v prípade, že ide o príbeh, ktorý je v skutočnosti mimoriadne nepravdepodobný. Tento jav často využívajú podvodníci. Vždy tvrdia iba tie veci, ktoré ich tvrdenia potvrdzujú. Tie témy, ktoré by ich spochybnili nespomenú. Preto ich slová bývajú také presvedčivé – argument za argumentom zdanlivo všetko do seba zapadá. Ostane vám tak v pamäti pocit „nie je to podvod“.

Pozrite si aj: