Na tomto webe sme už spomínali viacero myšlienkových pascí a chýb v myslení podrobnejšie. Tu si ešte pripomeňme ďalšie rafinované a vysoko manipulatívne techniky. Tento článok je prevzatý z knihyV bubline internetu (Miro Veselý)
Na internete sa stretnete s mnohými manipulatívnymi technikami. Ste na stránke, na ktorej vám niekto chce niečo predať? Alebo tam je nezvyklý článok? Skúste sa v duchu na moment pozastaviť. Nie sú z toho webu proti vám namierené niektoré silné zbrane? Často sa používajú tieto:
Nálepkovanie a podsúvanie symbolov. Ľudia, ktorí sa manipulátorovi nehodia sú onálepkovaní zosmiešňujúcim symbolom. V internetových diskusiách tak vznikajú celkom nové slová. Napríklad „dobroser“ alebo „humánny pomáhač“. Čitateľ si môže začať myslieť, „čo ak na tých zosmiešneniach predsa len niečo je?“ Presne to je cieľom tejto techniky.
Zneistenie. Ukážu vám rôzne informácie, ktoré si však úplne protirečia. Na webe výživového „poradcu“ nájdete článok o tom, že na raňajky treba jesť ovsené vločky. Aj článok, aby ste ich nikdy neraňajkovali. Nuž a vy ostanete zneistení. Môže to byť zámer, alebo len web plný nekvalitných informácií. My už vieme, že neistota je únavná. Unavený človek je ľahšie manipulovateľný.
Falošná dilema. Vyvolá sa dojem, že existujú len dve možnosti. Zvyčajne tak, aby vyzneli v prospech manipulátora. Napríklad: kúpte si detoxikačný sirup, inak vaše telo zostane plné jedov.
Zamieňanie príčiny a následku, prípadne zámena problému a riešenia. Vieme, že chybný životný štýl vedie k obezite. Zámena príčiny a následku by potom mohla vyzerať takto: Je obézny a preto rád jedáva slaninu a nezvykne cvičiť.
Potlačenie kontextu. Manipulátor skutočnú udalosť, zbaví súvislostí a zovšeobecní ju. Bitka opitých vandalov pri krčme sa potom môže na dezinformačných weboch objaviť ako článok „Vypukli nepokoje a bitky v štáte, možno hrozí občianska vojna“.
Účelová gradácia. Vec, ktorú manipulátor chce zablokovať, alebo presadiť sa použije ako príčina neskorších nedozerných problémov. Napríklad nesúhlasí so zákazom fajčenia. Povie, že zákaz fajčenia znamená reguláciu. Regulácia je už len krok k neslobode. Ak všetko začneme zakazovať, za chvíľu tu máme diktatúru. Možno aj verejné popravy. Toto chcete riskovať svojím zákazom fajčenia? Ste vrahovia!
Manipulácia s príčinami. Na vysvetlenie nejakého javu sa dá použiť jediná bezvýznamná príčina, ktorá nie je podstatná, ale manipulátorovi sa práve hodí. Ostatné príčiny javu sú síce v skutočnosti dôležitejšie, ale manipulátor ich nespomenie. Napríklad: Ľudia fajčia, pretože všade dostať zapaľovače aj zápalky.
Manipulácia s falošným cieľom, podpásovka. Manipulátor vyhlási, že cieľom bolo niečo nereálne. Napríklad: „chceme dosiahnutie istôt pre ľudí!“ (Istota je nedosiahnuteľná.) Hneď môže napadnúť aj demokraciu: „Načo je vám dobrá demokracia, keď v nej ľudia nemajú žiadne istoty? Toto ste naozaj chceli mať?“ Hlúpe. Podlé. Ale funguje to.
Nedefinované hodnoty. Operovanie abstraktnými pojmami ako láska, vernosť, vlastenectvo, spojenci, bratstvo, národ, hrdinstvo, vďačnosť. Pri podobných slovách by sme mali zvážnieť. Sú to mimoriadne elastické slová, ktorých význam nie je celkom jasný. Dajú sa použiť, aj zneužiť.
Argumentácia „všetci“. Tvrdenie sa nepodloží dôkazom, ale tvrdením. Napríklad: Prečo by som si nevypil, veď všetci pijú. Alebo: Fajčenie je dozaista zdravé, veď aj mnohí doktori fajčia.
Princíp niečo za niečo. Stará a overená taktika daj a dostaneš. Funguje, ale dá sa aj zneužiť. Predajca vám dá niečo bezvýznamné zadarmo, aby si získal vaše sympatie a vďačnosť. Budete sa cítiť zaviazaní. O to ochotnejšie si niečo od neho kúpite.
Argumentácia autoritou. Manipulátor uvedie výrok niekoho slávneho, známeho, alebo uznávaného. Pritom výrok môže byť vymyslený, alebo vytrhnutý z kontextu. Zneužíva sa tu meno autority, ako dôkaz.
Očierňovanie protivníkov. Ďalšia z primitívnych a účinných techník, ako ovplyvniť názory ľudí. Napríklad pred každými voľbami sa vyťahuje špina na „tých druhých“.
Naivná fabulácia. Spojením dvoch samostatných výrokov, ktoré spolu nesúvisia pomocou slova „pretože“ vznikne príbeh. Zdanlivo logický, ale zvyčajne naivný. Napríklad: Gregor je žiarlivý, pretože je kozorožec. Alebo manželka neumyla okná, preto som šiel do krčmy.
Abstraktná autorita. Tvrdenie pôsobí dôveryhodnejšie, ak sa uvedie zdroj. Manipulátor použije formuláciu typu: Vedci zistili, že... Istý chirurg oznámil... Dobre informovaný zdroj uviedol... Experti na výživu odporúčajú... Známy odborník odhalil tajomstvo...
Rozvracanie dôvery k médiám a autoritám – trollovia a dezinformačné weby spochybňujú vedcov, že sú podplatení. Oficiálne médiá že sú zmanipulované.
Relativizácia faktov. Manipulátori falšujú dejiny. Napríklad: „Totalitný režim bol vlastne dobrý. Veď nebolo všetko len zlé!“. Dajte pozor, aby ste neskočili na lep podobným zavádzajúcim tvrdeniam.
Zámena možného s pravdepodobným. Naučte sa rozlíšiť čo je fakt a čo je nepravdepodobná možnosť. Nemôžu mať rovnakú „váhu“. Je pravdepodobné, že aj zajtra bude mier. Je možné, že vypukne vojna. Nedá sa však tvrdiť že „žijeme v trvalej neistote z hroziacej vojny“.
Všeobecne-konkrétna podpásovka. Často sa konkrétne veci najskôr zjednodušia na zovšeobecnenie. Potom sa už pracuje so zovšeobecnením, nie s realitou. Akokoľvek potom skúsite argumentovať, môže vás manipulátor zahriaknuť že nemáte pravdu v konkrétnych veciach.
Zahltenie. Zosypú na vás priveľa informácií. Nemáte šancu sa v tom zorientovať. Diskutér si pripraví na dvojminútovú prezentáciu 200 obrázkov. (Grafy, tabuľky...) Potom sa sťažuje, že nedostal dosť priestoru. Keby sme mu ho dali, nie je možná diskusia, pretože vždy sa vie odvolať, že sme niečo nepochopili na obrázku 152 a 187. Zdanlivo tak vždy zvíťazí. Zahltenie typicky zažijete na sociálnych sieťach. Hlúposti vedľa zbytočností a tie vedľa trocha zaujímavých informácií.
Zvaľovanie viny. Obviniť skupinu je ideálne. Nemôže sa totiž brániť. Hodia sa na to mimovládne organizácie, EÚ, celé krajiny, slobodomurári, imigranti, etnikum. Vznikne tak obraz nepriateľa aby svet bol prehľadne rozdelený na „dobrých“ a „zlých“. To však už je len krok od násilia s fakľami v rukách typu „vinník si zaslúži trest!“
Zovšeobecnenia. „Všetci klamú.“ (Samozrejme, so skromnou výnimkou toho, kto to tvrdí!) Často sa vytrhne nejaká vlastnosť a tá sa zovšeobecní. Napríklad: Starý otec známej fajčil a dožil sa 100 rokov, takže silné fajčenie vedie k dlhovekosti.
Nereprezentatívna vzorka. Uvedie sa výsledok prieskumu, v ktorom boli oslovení len „vhodným“ spôsobom vybratí ľudia. Napríklad anketa ukáže, že 96% percent opýtaných chce bývať v rodinnom dome. (Anketa sa vykonala medzi obyvateľmi rodinných domov.) Výsledok je skreslený, ale môže vás ovplyvniť, ak váhate medzi kúpou domu a bytu.
Časová následnosť. (Zamieňanie kauzality a korelácie.) Z dvoch javov nasledujúcich po sebe sa vytvorí príčinná súvislosť. Napríklad: Mal som nádchu a užil som homeopatikum. Nádcha prešla. To je dôkaz, že homeopatia ponúka účinnú terapiu vírusových ochorení.
Podsúvanie hodnotiacich slov. Neutrálna informácia sa dá pomocou negatívnych slov nenápadne zhnusiť. „Títo zradcovskí zapredanci...“
Klamlivá analógia. Spoja sa dva nesúvisiace javy, čím vznikne ilúzia dôkazu. Napríklad: Tieto kvapky vám pomôžu schudnúť rovnako, ako keby ste začali pravidelne behávať.
Obvinenie protistrany. Ak hovoríte niečo, čo sa manipulátorovi nehodí, označí váš názor za negatívny alebo skeptický. Tým vás „zruší“. Stretávam sa s tým u ľudí čo chudnú. Dajú si koláčik aj keď vedia že by nemali. Keď upozorním, že to nie je pre ich chudnutie to najlepšie, zrazu ma obvinia, že som negatívny, a že nič netreba preháňať. Pocitovo je víťazom takej debaty tučný. Zvyčajne do prvého kontrolného váženia.
Obvinenie otázkou, alebo v náznaku. Obviniť aj falošne sa dá otázkou. Je to podlá technika, právne ťažko napadnuteľná a zanechá neodstrániteľnú špinu. Poznáte z politiky... „Môže pán minister objasniť ako je to s podozrením, že zobral ako úplatok kufor s miliónom eur?“
Presúvanie zodpovednosti. Najjasnejším príkladom tejto techniky je alkoholik. Ak mu vytknete, že pije, obviní za to vás: „keď mi stále niečo vyčítaš, neostáva mi nič iné, než piť“.
Falšovanie faktov. V dnešnej dobe si málokto overuje tvrdenia. Preto stačí napísať vymyslenú falošnú správu a mnohí jej uveria. Cieľom takej správy môže byť iba to, aby sa nahnevali. Ďalšia „kvapka“ do pohára nespokojnosti so súčasným stavom.
Vyvolávanie strachu. Strach je silná emócia. Keď sa ľudia niečoho obávajú, majú čiastočne alebo úplne „vypnuté“ kritické myslenie. Konajú impulzívne, nepremyslene, živelne. Ľahko uveria klamstvu.
Citové vydieranie som popísal v knihe Jedálniček na chudnutie.
Našli ste čudné informácie? Spozornejte. Možno ich píše autor, ktorý nevie, ale píše. Alebo podvodník, ktorý naopak vie presne, prečo to píše. Tento článok je prevzatý z knihy V bubline internetu (Miro Veselý)
