Myšlienková pasca: Závery podľa osobnej skúsenosti

Neraz sa chytíme do pasce zdanlivo spoľahlivého vlastného úsudku. Z pozorovania minulých udalostí vyvodíme budúce výsledky.

Už som to spravil 100-krát a nič sa nestalo? Je to bezpečné!

Známy hazarduje. Pri šoférovaní robí zámerne chyby aby „postrašil“ spolujazdcov. Počas šoférovania ťuká správy do mobilu. On sa však nazdáva, že ak sa nestalo nič doteraz, tak „si dá pozor“ aj nabudúce. Doteraz sa mu nič nestalo. To však neznamená, že také šoférovanie je bezpečné.

Pokiaľ pracujete s počítačmi, mobilom či na internete, v hre sú mnohé riziká. To, že sa možno doteraz nič nestalo nie je argument. Známa si niekoľko rokov fotila rodinu na svoj mobil. Všetko bolo v poriadku a nikdy sa nič nestalo. Načo si teda zálohovať fotky niekam na počítač? Ukladaniu do cloudu zas príliš nedôverovala. Asi tušíte, aký je záver príbehu. Všetky rodinné fotky sa navždy stratili aj s mobilom na dovolenke.

Podobnú techniku používajú aj predavači zázrakov. Predložia vám desiatky tvrdení typu „pomohlo mi to“. Kúpite si nejaký výživový doplnok a ak budete mať pocit, že funguje, povýšite to na dôkaz. Ak nie, zabudnete.

Neodvodzujte budúcnosť len z diania v minulosti.

Áno, je málo pravdepodobné že nastane požiar, alebo vážna technická porucha. Je dobré dúfať, že sa tak nestane. Dúfanie však nie je stratégia.

Táto myšlienková pasca úzko súvisí aj s myšlienkovým skreslením, že si všímame viac to, čo nás zaujíma

Všímame si najmä to, čo nás zaujíma

To, čo nás zaujíma si zvyčajne začneme aj viac všímať. Ak sa rozhodnete kúpiť si kolobežku tak si zrazu začnete v meste všímať veľa kolobežkárov. Predtým ste ich nevideli vôbec. Teraz sú všade.

  • Ak sme v kríze, všímame si problémy. Odrazu si uvedomujeme aké ťažkosti nás ešte len čakajú a všetko vyzerá celkom beznádejne. Všímame si len to, čo krízu potvrdí. Všetci okolo sa vám zdajú zamračení. Je kríza.
  • Keď sa nám niečo podarí, rozjasní sa deň. Zrazu si všímate, že všetci ľudia sa usmievajú. Slnko svieti akosi jasnejšie. Čakajú vás najlepšie dni vášho života. Uvedomíte si, aké je všetko vlastne ľahké.

Princíp, ktorý jedného zrazí k zemi a iného vyšvihne.

Alebo ste u liečiteľa a ten na vás sype aké máte ťažkosti a diagnózy. Všetko, čo „trafí“ považujete za úžasný dôkaz jeho nadprirodzených schopností. Ak netrafí, alebo sa pomýli tak ho usmerníte a zabudnete na to. Takže ak „trafí“ tak potvrdil očakávanie. Keď „netrafí“, tak to sa nejako ospravedlní. Náhoda, nedorozumenie. Pár týždňov po stretnutí už zabudnete na detaily. Zapamätáte si len: „ten chlap trafil úplne všetko!“ Prečo? Pretože pri stretnutí si všímate len to, čo vás zaujíma – keď liečiteľ povie to, čo ste chceli počuť. Ak „trafí“ a odhadne vás, je to emocionálne silné. Preto si to zapamätáte. Keď „netrafí“, nemáte k tomu vzťah a zabudnete.

Sledujete politiku? Vaša pozornosť „zaostrí“ stále viac na súvisiace témy. Budú sa vám zdať dôležitejšie. O to viac pozornosti tomu dáte.