Hlasovanie o odborných témach

Roky si túto chybu myslenia všímam v žurnalistike. Vychádza to z dobre mienenej snahy vytvoriť priestor na „vyváženú“ informáciu, alebo diskusiu. Je to dobrý koncept, ak je reč o témach, ktoré potrebuje redaktor preskúmať a analyzovať. Je to však problém, ak rovnaký postup nasadí na odbornú tému.

Predstavte si, že novinár chce spraviť článok o fajčení cigariet. Sú dobré, alebo zlé? Reportáž teda začne anketou. Dostane veľa rôznych odpovedí. Že fajčenie je fajn. Že nikto sa nemá starať do toho, čo kto robí. Že cigareta prinesie úľavu. Že tabakové výrobky sú predražené. Že je pôžitok vypustiť dym. Že fajčenie škodí zdraviu. Čitateľ, alebo divák dokumentu je tak opakovane exponovaný názormi fajčiarov. Názor odborníka zanikne. Pôsobí tam, ako osamelý chudák a čudák. Viem, novinár nechcel, aby to takto vyznelo. Ale tak to zvyčajne vyznieva. Odborný problém sa nedá vyriešiť spriemerovaním názorov odborníkov a laikov.

[su_shadow inline=”yes”][su_note]O odborných témach sa nedá hlasovať. Odborné informácie sa dajú overiť. Ak sa však otvorí nejaká diskusia, mnohí majú pocit, že „do toho“ majú právo (ba priam povinnosť) hovoriť. Aby to bolo „demokratické“.[/su_note][/su_shadow]

Z jednoznačnej a jasnej veci sa dá ľahko spraviť mnohoznačný problém. Spýtajte sa odborníka na účinnú prevenciu AIDS. Je to problém s pomerne presným riešením. Avšak ak chcete tému zablokovať, usporiadajte okrúhly stôl. Prizvete pár diskutérov z oblastí, ktoré s epidemiológiou nemajú nič spoločné. Niekto „cez morálku“, možno farár. Hodí sa aj pacient, ktorý tým ochorením trpí. Privolajte známeho herca. Neublíži politik, možno aj odborár. Pomôže pani z ministerstva, možno niekto zo zdravotnej a niekto zo sociálnej poisťovne. Zástupca charity. Taká rôznorodá skupina spraví z jednoduchého problému dokonalý chaos. Otvoria mnoho iných problémov. Spochybnia, či odborník má vôbec právo formulovať nejaké odporúčania. Stačí, ak odporúča ako riešenie niečo, čo je inej záujmovej skupine proti srsti.

  • Ak bude skupina diletantov zmiešaná s odborníkmi o veci hlasovať, výsledok bude žalostný. Aj preto trollovia po internetových fórach tak radi tvrdia, že „každý má právo vyjadriť svoj názor, aj keby ten názor bol úplne hlúpy.“
  • Kým sa diskutuje, neprijímajú sa závery. A práve to sa mnohým hodí.
  • Mnoho ľudí má potom pocit že „pravda je uprostred“. Veľa názorov na jednu vec však ešte neznamená, že je veľa rôznych právd. Spriemerovaním rôznych názorov nevznikne pravdivejšia odpoveď.

Na internete sú státisíce článkov na určitú tému. Žiaľ, nie je možné spriemerovať ich a získať tak lepší vhľad do témy.

Od požiadavky práva na pluralitu názorov je len krôčik k informačnej hmle. Potom sa dá blahosklonne povedať „sú veci medzi nebom a zemou“. Tým sa dá ľahko relativizovať samotná pravda. Stačí spochybniť vedeckú informáciu – veď niekto s ňou nesúhlasí, „na každom šprochu pravdy trochu. Tak vznikne pocit, že aj nevedecký názor je rovnako legitímny. Vzniká pocit, že treba „vyvážiť“ odborné informácie aj o stanovisko nesúhlasiacich

Tip: Prečítajte si aj knihu Robert B. Cialdini Před-svědčování.

Pozrite si aj: