Svadobné únosy

Svadobné únosy – sa stávajú občas "neúnosné" – pre ženícha, pre nevestu a následne neraz i pre celé svadobné osadenstvo. K únosu nevesty zvyčajne dochádza okolo polnoci, podotýkam, že v tomto čase je už väčšina hostí "podgurážených". Ak je "pod parou" aj ženích, tak v kombinácii s jeho prudkou povahou a takou "nešťastnou" udalosťou ako je únos nevesty vzniká dobrý predpoklad hroziaceho "kolapsu" doterajšej dobrej zábavy.

Prihodilo sa na jednej svadbe (presnejšie povedané na mojej) a predpokladám, že na viacerých, že nevesta bola – ako tradícia káže unesená (pozn. :nie unesená zo svojho úžasného mladomanžela, alebo zo svadobných darov…ale únoscami). Možno jej to v tej chvíli aj vyhovovalo , keďže nerada tancovala a celkom privítala možnosť na chvíľku "vypadnúť" z kolotoča repeťáckych rytmov a ľudoviek a z náručí rôznych strýkov a krstných otcov, kamošov a svedkov, synovcov a iných ochotníkov, ktorí si za svoju mužskú česť považovali vytancovať nevestičku…

A tak pred polnocou vyrazilo auto s mladomanželkou a samotnými "aktérmi únosu" spred podniku. Ženích stihol síce zaregistrovať, že sa niečo deje, vybehol pred brány podniku a úprimne povedané, keby veľmi chcel a nasadol by do auta, alebo niekto z "nepijúcich" šoférov bez problémov by auto unášajúce nevestičku dohonil a bolo by…ale to by bol asi "nudný príbeh".

Skupinka "únoscov a unesenej" sa rozhodli počkať na ženícha v istom klube. Minúty ubiehali a začali ubiehať aj hodiny… jedna, dve… – ženícha nikde. Keďže nevestička už svojho vyvoleného trochu poznala, naplnila ju zlá predtucha a začala naliehať na partiu únoscov, aby sa predsa len vrátili. Najskôr nechceli ani počuť, len nech pekne príde, veď ťa ľúbi! No po tretej hodine čakania pochopili: "ženích nepríde!"A tak sa pekne krásne vrátili späť na miesto činu – či vlastne svadobnej hostiny. Vonku už postávali rozpačití hostia v predzvesti blížiacej sa pohromy.

V sále bolo dusno…hudba vyhrávala až do momentu, keď milý ženích zaregistroval návrat svojej "márnotratnej" nevesty a jej únoscov. Neviem, či v tej chvíli ženích viac pripomínal toreádora, alebo rozzúreného býka? – možno oboje, ale stačilo pár sekúnd na to, aby zmizli aj posledné známky dobrej nálady. To, čo nasledovalo potom, bol krik, plač, náhly odchod svadobných hostí do bezpečia svojich domovov. V momente došlo k "vytriezveniu" nielen podgurážených účastníkov, ale aj mladomanželky, ktorá až teraz pochopila, s kým má dočinenia – a s týmto človekom má odteraz žiť?!

Nasledovala cesta domov- autom, ktoré na pol ceste (60 km trasy)dostalo defekt, takže v mrazivom chlade s v zamrznutej atmosfére svadobnej noci už len toto chýbalo ku šťastiu… A čo nasledovalo potom? Ešte dlho si mladomanželka "odpykávala" svoju zradu, ako to nazval "toreádor": "Zradila si ma! Ušla si mi od oltára!"

Neviem, možno by sa tento príspevok mohol volať aj: "Ako manželia prichádzajú o ilúzie". Vlastne skôr-neskôr sa to stane asi mnohým, ale že to príde tak rýchlo, som fakt netušila…

Napísala Jana z Košíc

 

Pozrite si aj: